Prví osadníci súčasného Kulpína si plne uvedomovali potrebu vzdelávania. Na dnešnej lokalite osadu Kulpín založili v roku 1745 a o 9 rokov neskôr, po tom ako si vybudovali vlastné príbytky, sa rozhodli založiť školu.
Keďže väčšinu obyvateľstva tvorili Srbi, bola to najprv Srbská pravoslávna základná škola, ktorá bola založená v roku 1754. Založila ju srbská pravoslávna obec (parohija) a bratia Stratimirovićovci bezpochyby v tom odohrali veľkú úlohu.
V novozaloženej škole vyučovanie malo cirkevný ráz a bolo na dosť nízkej úrovni. Všetky knihy, z ktorých sa učilo, boli dovezené z Ruska (šlabikár novgorodského archiepiskopa Teofana Prokopoviča) a opätovne tlačené v Benátkach, lebo ich rozmnožovanie na území Rakúska bolo zakázané. Vyučovanie muselo byť na nízkej úrovni, lebo v srbskom národe ani neexistovali inštitúcie pre prípravu budúcich učiteľov.
Slovenská škola bola založená 35 rokov po srbskej cirkevnej škole
Zhodou objektívnych okolností Kulpín patrí medzi tie osady, kde si Slováci najprv založili školu a až po viac ako troch desaťročiach samostatný cirkevný zbor a zvolený bol prvý farár. Malý cirkevný zbor kulpínsky, ktorý celých 38 rokov patril k Petrovcu, si najprv roku 1789 zriadil školu a povolal si prvého učiteľa Jána Lisého. Prvá slovenská škola v Kulpíne bola vystavaná z hliny a pokrytá trstinou. V podstate sa nelíšila od ostatných roľníckych chalúp a nachádzala sa na pozemku, kde neskôr roku 1823 bola vystavaná nová modlitebnica. V tejto skromnej chalúpke bola jedna učebňa, v ktorej učiteľ aj býval. Prvá slovenská škola v Kulpíne sa nachádzala na rohu dnešnej Pionierskej a Prvomájovej ulice (bývalá Tretia ulica) číslo 59.
Slovenská ľudová škola v Kulpíne, ktorá je jednou z najstarších báčanských slovenských škôl, bola školou konfesionálnou, čiže evanjelickou cirkevnou školou, od založenia 1789 až do roku 1920. Uvádza Samuel Čelovský v knihe Pamätnica-Spomenica 1789 – 1989, 200 rokov školy v Kulpíne.
Katarína Pucovská
Српски језик 
Slovenčina 