Kysáčski žiaci navštívili Nadlak – Projekt „Škola mladých Štúrovcov“

Október bol v znamení medzinárodného kamarátstva a zachovania slovenskej identity

V dňoch 7. až 9. októbra sa žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra z Kysáča navštívili Lýceum Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, Rumunsko. Podujatie sa konalo v rámci projektu „Škola mladých Štúrovcov“, ktorý je zameraný na vzdelávaciu a kultúrnu výmenu medzi slovenskými deťmi žijúcimi v zahraničí. Projekt, finančne podporovaný Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí, má za cieľ posilniť národné povedomie, upevniť vzťah k slovenskému jazyku a kultúre a vytvoriť nové priateľstvá medzi deťmi z oboch krajín.


Projekt „Škola mladých Štúrovcov“

Vznikol s úmyslom posilniť slovenské národné povedomie a zachovať kultúrnu identitu medzi mladými Slovákmi v zahraničí. Prostredníctvom vzdelávacích a kultúrnych výmenných programov, deti majú možnosť nadviazať kontakt s rovesníkmi z iných krajín, kde žije slovenská komunita. Hlavnými cieľmi projektu sú kultúrna a jazyková výmena, posilnenie pocitu národnej identity a podpora používania slovenského jazyka mimo školského prostredia.

Kultúrna a jazyková výmena je kľúčovým prvkom projektu. Stretnutia detí z Kysáča a Nadlaku im poskytujú možnosť spoznať životy svojich rovesníkov, porovnať ich skúsenosti a naučiť sa o svojich komunitách. Vďaka tomu sa deti dozvedajú, ako sa žije Slovákom v rôznych kútoch sveta, a rozvíjajú si nový pohľad na svoje korene.

Posilnenie národného povedomia je ďalšou významnou súčasťou projektu. Žiaci si uvedomujú, že slovenská kultúra prekračuje hranice Slovenska a že Slováci žijú aj v iných krajinách.

Podpora materinského jazyka je dôležitým cieľom programu, pretože žiaci majú príležitosť komunikovať v slovenčine v bežných situáciách, čo im pomáha zdokonaľovať jazykové schopnosti. Projekt tak prispieva k tomu, aby si slovenské deti uchovávali svoj jazyk a kultúru aj mimo školských lavíc.

Priebeh návštevy v Nadlaku

Program, ktorý bol pripravený pre žiakov z Kysáča, zahŕňal množstvo zaujímavých aktivít, ktoré im priblížili život a kultúru Slovákov v Rumunsku. Všetko sa začalo návštevou detského folklórneho súboru Salašan, kde si deti mohli vyskúšať slovenské ľudové tance, spojiť sa so slovenskými tradíciami a zároveň si užiť radosť z tanca.

Nasledovala kuchárska dielňa, kde si žiaci sami pripravovali tradičné šišky, čo im zároveň umožnilo lepšie spoznať slovenskú kuchyňu a porozumieť, aký význam majú tradičné jedlá v kultúrnom dedičstve. Deti mali možnosť ochutnať výsledok svojho úsilia, pričom im šišky pripomenuli spoločné chvíle strávené s rodinou pri tradičných slovenských pokrmoch.

Ďalším bodom programu bola návšteva Etno domu v Nadlaku, kde si žiaci obzerali predmety, kroje a nástroje, ktoré používali Slováci v minulosti. Tento dom sa stal bránou do histórie, ktorá deťom ukázala, ako ich predkovia žili a pracovali.

Významnou zastávkou bola i návšteva Evanjelického kostola. Počas tejto návštevy sa žiaci dozvedeli o príchode Slovákov na Dolnú zem v Rumunsku a o histórii kostola. Krátky výklad zdôraznil, aké dôležité je udržiavať a vážiť si kultúrne a náboženské tradície.

Skúsenosť so školským systémom v Rumunsku

Okrem kultúrnych zážitkov, žiaci z Kysáča mali možnosť navštíviť aj vyučovacie hodiny svojich rumunských rovesníkov. Na ten spôsob si mohli povšimnúť rozdiely a podobnosti medzi školskými systémami v Srbsku a Rumunsku. Spolu s deťmi z Nadlaku pracovali na úlohách, diskutovali o svojich dojmoch a vytvorili si nové priateľstvá.

Spätná návšteva v Kysáči

V dňoch 22. až 24. októbra, žiaci z Nadlaku pricestovali na návštevu do Kysáča, kde ich privítali spolužiaci z miestnej základnej školy. Kysáčski žiaci a učitelia pre nich pripravili bohatý program, ktorý zahŕňal účasť na vyučovacích hodinách a prehliadku Nového Sadu.

Žiaci z Rumunska sa oboznámili aj so školským procesom v Kysáči, porovnávali výučbu a spoznali každodenný život svojich rovesníkov.

Tento projekt predstavuje významný krok k udržiavaniu slovenskej identity medzi mladými generáciami Slovákov v zahraničí.

Ostavi odgovor

Molimo vas unesite komentar
Unesite vaše ime ovde