Pavel Mučaji, významná osobnosť slovenskej literatúry v Srbsku, sa narodil 11. októbra 1929. v Báčskom Petrovci, a v tomto kultúrne bohatom prostredí strávil svoje detstvo a mladosť.
Základnú školu a gymnázium absolvoval vo svojom rodisku, kde získal pevné základy vzdelania, ktoré neskôr rozvíjal na Filozofickej fakulte v Belehrade. Tu študoval český a slovenský jazyk a literatúru, čo sa stalo východiskovým bodom jeho literárnej a pedagogickej kariéry.
Pedagogická a redaktorská činnosť
Po ukončení štúdia, Pavel Mučaji sa stal jednou z vedúcich postáv slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci, kde pôsobil ako profesor a neskôr aj ako riaditeľ. V tomto období sa aktívne podieľal na vzdelávaní mladých generácií a podporoval kultúrny rozvoj vojvodinských Slovákov. Okrem pedagogickej činnosti bol redaktorom časopisu Naši pionieri, ktorý sa venoval literárnej a kultúrnej tvorbe mladých autorov.
V poslednom období svojho pôsobenia na gymnáziu, inicioval vznik galérie umeleckých diel slovenských výtvarníkov vo Vojvodine, ktorá nesie meno významného umelca Karola Miloslava Lehotského. Táto galéria je dodnes považovaná za významný kultúrny prínos pre slovenskú komunitu v Srbsku.
Literárna činnosť
Pavel Mučaji vstúpil do literárneho sveta v prvej polovici 50. rokov 20. storočia. Svoju prvú básnickú zbierku Bojujúce srdce publikoval v roku 1952. Táto zbierka, poznačená poetikou socialistického realizmu, predstavovala dôležité obdobie v povojnovej literárnej tvorbe vojvodinských Slovákov. Nasledovali ďalšie významné básnické zbierky, ako napríklad Slnečné prístrešie (1966), Moja Itaka (1975), Trvanie básnika (1985), Belasé sonety (1990), Visuté záhrady (2001) a jeho posledné dielo Večer trojkráľový (2004).
Vo svojej poézii, Mučaji sa často vracal k historickým revolučným udalostiam druhej svetovej vojny, ale aj k osobným reflexiám a filozofickým úvahám o živote. Jeho tvorba sa vyznačuje prechodom od socialistického realizmu k hlbšiemu introspektívnemu pohľadu, čo možno pozorovať najmä v jeho neskoršej zbierke Visuté záhrady.
Okrem poézie pre dospelých, Pavel Mučaji bol známy aj svojou literárnou tvorbou pre deti. Vydal niekoľko zbierok veršov pre deti, ako napríklad Svieť slniečko veselo (1961), Na vŕbovej píšťalke (1970) či Môj malý svet (1979). Je autorom básnických rozprávok, ako sú Pavúčik hrdina (1958), Mušky z gumipušky (1973) a Povrázok (1991).
Napísal aj detskú prózu, z ktorej je známe dielo Máme bystrého chlapca (1971). V neskorších rokoch sa venoval aj reflexii o detskej literatúre a vydal publikáciu Podľa duše dieťaťa (2005).
Prekladateľská činnosť a členstvo v literárnych spolkoch
Mučajiho literárna činnosť presiahla hranice vlastnej tvorby. Bol významným prekladateľom, ktorý priblížil slovenským čitateľom diela zo srbskej, chorvátskej a slovinskej literatúry. Prekladal aj literatúru pre deti z rusínčiny. Naopak, slovenské literárne diela prekladal do srbčiny, čím prispel k vzájomnému obohateniu kultúr.
Bol členom Združenia spisovateľov Vojvodiny a zároveň aj Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Jeho členstvo v týchto organizáciách dokazuje jeho významné postavenie v literárnom svete a jeho aktívnu účasť na formovaní kultúrneho života Slovákov vo Vojvodine.
Pavel Mučaji zomrel 12. októbra 2014 v Báčskom Petrovci, iba deň po svojich 85. narodeninách. Jeho život a dielo zanechali hlbokú stopu v literárnom a kultúrnom dedičstve vojvodinských Slovákov. Svojou všestrannou tvorbou sa zapísal do histórie ako básnik, prekladateľ, pedagóg a neúnavný podporovateľ kultúrneho rozvoja.
Српски језик 
Slovenčina 
