Kovačické insitné umenie zapísali do zoznamu UNESCO

Toto umenie vzniklo pod vplyvom slovenskej ľudovej tvorivosti a charakteristické je používaním olejových farieb, intenzívnym koloritom a zobrazovaním tradičnej kultúry

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Insitné maliarstvo z Kovačice, prvok nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska, bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. O tomto rozhodol Medzivládny výbor pre zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na 19. zasadnutí, ktoré sa konalo v Asuncióne v Paraguaji.


Insitné maliarstvo z Kovačice bolo zapísané do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska v roku 2012. Toto umenie vzniklo pod vplyvom slovenskej ľudovej tvorivosti a charakteristické je používaním olejových farieb, intenzívnym koloritom a zobrazovaním tradičnej kultúry – historických, spoločenských a morálnych hodnôt komunity. Výstižne zobrazuje dedinské prostredie a každodenný život tunajších Slovákov.

Ako osobitná forma naivného umenie sa začalo rozvíjať už v tridsiatych rokoch 20. storočia. Z Kovačice sa tento druh umenia postupne rozšíril aj do iných miest a v druhej polovici 20. storočia sa zviditeľnil na celoštátnej i medzinárodnej úrovni.

Nominácia do Reprezentatívneho zoznamu UNESCO bola pripravená v spolupráci s Centrom nehmotného kultúrneho dedičstva a navrhovateľmi: Obcou Kovačica, Galériou a Nadáciou Babka a Galériou insitného umenia Kovačica. Podporu pri príprave nominácie poskytlo Múzeum Vojvodiny, Múzeum vojvodinských Slovákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Mestská knižnica Kovačica a ďalšie inštitúcie a jednotlivci.

Kovačické insitné umenie je ďalším zápisom so slovenským pôvodom do tohto svetového zoznamu. V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je už zastúpených deväť slovenských prvkov, a to fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005, 2008), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), horehronský viachlasný spev (2017), modrotlač (2018), drotárstvo (2019), sokoliarstvo – živé dedičstvo ľudstva (2021) a tradície spojené s chovom koní plemena lipican (2022).

Ostavi odgovor

Molimo vas unesite komentar
Unesite vaše ime ovde