Pred 80 rokmi 29. mája 1944 zomrel v Petrovci Ján Čajak st. Národná jednota, ktorá vyšla na Štedrý deň 24. decembra 1938 uviedla takýto text k Čajakovým 75. narodeninám:
„Spisovateľ Ján Čajak dožil sa 19. decembra t r. 75 rokov v zdraví a duševnej sviežosti. Od sedemdesiatky sa mnoho nezmenil; ačkoľvek si už dávno zaslúžil odpočinok, je stále činný a nevzdáva sa práce na poli literárnom a vôbec kultúrnom. Vedie literárny odbor Matice slovenskej a rediguje matičný časopis „Náš život.“ Je to práca, ktorá by absorbovala sily i pracovníka v plnom mužnom veku. Časopis nielen rediguje, ale i pravidelne prispieva do neho cennými príspevkami. Tak na pr. v tomto čísle, ktoré vyjde hneď po Vianociach, uverejňuje Čajak úryvok zo svojho románu Ďuro Kožuch.“
„Ján Čajak môže sa spokojne pozerať na svoje dielo národné, výchovné a literárne. Pôsobil dlhé roky u nás ako učiteľ nielen malých školských dietok, ale i dospelých (Nedeľná škola) a vychoval celé generácie, ktoré s uznaním a vďakou budú vždy sa na neho rozpomínať. Bol prvým redaktorom našej Národnej Jednoty, ktorej určil smer a poslanie medzi naším ľudom. Svojimi literárnymi prácami z prostredia ľudového vykonal veľké dielo buditeľské a kultúrne. V Zápiskoch z rukojemstva zachytil nám ovzdušie pohnutých dní válečných (z roku 1914). Napísal pre ľud slovenské dejiny a informačný prehľad slov. literatúry pre srbské čitateľstvo matičného letopisu v Novom Sade.
Prajeme baťkovi J. Čajakovi hodne zdravia, sily a božieho požehnania na ceste k osemdesiatke!“
Život
Ján Čajak st. sa narodil 19. 12. 1863 v Liptovskom Jáne. Od r. 1874 študoval na gymnáziách v Martine, Rimavskej Sobote a v Kežmarku, 1879 –81 na učiteľskej prípravke v Lučenci, potom na gymnáziu v Rimavskej Sobote, napokon v Banskej Štiavnici, kde r. 1884 maturoval, zo štúdia na ev. teologickej fakulte v Bratislave vylúčený za panslavizmus. Koncom 19. storočia sa presťahoval na dolnú zem, najprv pôsobil ako učiteľ v Selenči v rokoch 1893 – 99 a od 1899 žil a pôsobil v Báčskom Petrovci, kde začal tvoriť a zaradil sa medzi najplodnejších autorov, predstaviteľ realistickej línie slovenskej prózy.
Tvorba
Autor poviedok Pred oltárom (1903) a Z povinnosti (1905), prózy s dolnozemskou tematikou (Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty a i.), ďalších poviedok Únos (1907), Vohľady (1908), Ecce homo (1913), Cholera (1914). V roku 1909 uverejnil jediný román Rodina Rovesných. Popri prozaickej tvorbe sa venoval aj publicistike, vydal autobiografické Zápisky z rukojemstva (1923), spracoval prehľad slov. literatúry a populárny Dejepis Slovákov (1914), v rukopise zanechal Spomienky. Iniciátor kultúrnej a osvetovej aktivity na Dolnej zemi, spoluzakladateľ Juhoslovanského nakladateľského spolku v Báčskom Petrovci, ktorý inicioval vydávanie politického týždenníka Národná jednota, r. 1919 spoluzakladateľ slov. gymnázia v Báčskom Petrovci, 1933 – 38 redaktor kultúrneho a literárneho mesačníka Náš život.
Српски језик 
Slovenčina 