Juraj Tušiak, jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry vo Vojvodine, sa narodil 26. januára 1935 v Báčskom Petrovci. Tento spisovateľ z multikultúrneho prostredia západnej Báčky svojím dielom ovplyvnil niekoľko generácií čitateľov. Bol básnikom, prozaikom, prekladateľom a autorom, ktorého osobnosť sa natrvalo zapísala do dejín slovenskej kultúry v Srbsku.
Tušiak získal základné vzdelanie v rodisku, kde dokončil aj gymnázium Jána Kollára v roku 1953. Už počas štúdií prejavoval výrazný literárny talent, čo ho neskôr priviedlo k rozhodnutiu pokračovať vo vzdelávaní na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade, kde študoval srbčinu a ruštinu (1954–1956).
Po ukončení štúdií začal pracovať ako učiteľ v základných školách v Čeláreve, Báčskom Petrovci a Maglići. Učenie mu umožnilo hlbšie preniknúť do sveta detí, ktorým neskôr venoval podstatnú časť svojej literárnej tvorby. V roku 1963 však opustil pedagogickú dráhu a naplno sa začal venovať novinárskej a redaktorskej činnosti.
Pracoval v redakcii novín Hlas ľudu, kde pôsobil najprv v Báčskom Petrovci a neskôr v Novom Sade. Bol redaktorom mládežníckeho časopisu Vzlet, literárneho periodika Nový život a detského časopisu Naši pionieri, ktorý neskôr niesol názov Pionieri. Od roku 1973 bol jeho šéfredaktorom.
Bohatá literárna tvorba
Juraj Tušiak bol mimoriadne plodným autorom, ktorý svojou tvorbou oslovil čitateľov rôzneho veku. Jeho poetická dráha začala básnickou zbierkou Maliny v januári (1962), ktorou si získal uznanie literárnej kritiky. Nasledovali zbierky Modrá báseň (1977) a Otčina (1982), v ktorých sa zaoberal témami identity, priestoru a času, často spojenými s osudmi vojvodinských Slovákov.
Jeho poviedková tvorba priniesla medzi vojvodinských Slovákov nový štýl. Zbierka Krčma (1973) patrí medzi prvé literárne diela, ktoré v slovenskej próze v Juhoslávii zaviedli prvky fantastiky. Tento nový štýl, kombinujúci realitu s poetickými a lyrickými prvkami, mal výrazný vplyv na vývoj literárneho prejavu.
Pre deti napísal množstvo kníh, ako napríklad Za priehršť radosti (1959), Jednoduché slová (1969), Muška Svetluška a hračky (1972) či výber Zelený zajko (1985). Jeho diela pre deti sa vyznačujú fantazijnými motívmi a hlbokým porozumením detského sveta, čím si získal obľubu mladých čitateľov.
Prekladateľská činnosť
Tušiak sa venoval aj prekladateľstvu, čím obohacoval literárnu kultúru Slovákov vo Vojvodine. Prekladal zo srbochorvátčiny, slovinčiny, rusínčiny, češtiny a slovenčiny. Medzi jeho najvýznamnejšie preklady patrí Prázdniny so strýcom Rafaelom od Vincenta Šikulu a Zbojnícka mladosť od Ľuda Ondrejova, ktoré preložil do srbochorvátčiny.
Jedným z najvýraznejších čŕt jeho tvorby je poetika priestoru. Táto charakteristika sa objavuje najmä v jeho básňach a poviedkach, kde kombinácia realistických a fantastických prvkov zdôrazňuje jedinečnosť života Slovákov vo Vojvodine. V jeho tvorbe rezonuje silné prepojenie medzi geografickým priestorom, časom a ľudským osudom, čím vytvára jedinečný literárny štýl.
Juraj Tušiak zomrel 17. januára 1986 na Iriškom Venci. Napriek predčasnému odchodu zanechal bohatý literárny odkaz, ktorý zostáva zdrojom inšpirácie. Báčsky Petrovec, jeho rodisko, sa vďaka nemu stal symbolom literárnej kreativity a kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov.
Српски језик 
Slovenčina 
