Návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich vyzdobovanie kvetmi, spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, charakterizujú každoročne dni na prelome októbra a novembra. Pre veriacich sú to aj dni modlitieb za duše zosnulých.
Katolícka cirkev si už tradične pripomína 1. novembra Sviatok Všetkých svätých, ktorý je prikázaným sviatkom, a 2. novembra deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky.
Veriaci spolu s kňazmi a biskupmi si počas omší 1. novembra pripomenú svätých, ktorí vo svojom pozemskom živote viedli pravý kresťanský život. Cirkev už po stáročia spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. V tento deň sa zvyknú konať omše alebo pobožnosti za zosnulých aj na mnohých cintorínoch.
Sviatok Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv.Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. o sto rokov neskôr rozšíril tento sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých.
Na sviatok Všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaný Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.
Српски језик 
Slovenčina 
