Na konferencii hovorili poprední lingvisti, kulturológovia, psychológovia, spisovatelia, prekladatelia a kultúrni a spoločenskí dejatelia zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Nemecka, ako aj predstavitelia národnostných rád a srbskej menšiny v zahraničí. V priebehu dvoch dní hovorili o pojme identita, o jeho jazykovednom, psychologickom, literárnom a inom aspekte, ale aj o postavení menšinových jazykov, ich budúcnosti a úradnom používaní. Pozornosť venovali aj aktivitám národnostných rád usmernených na ochranu identity.
Prvého dňa konferencie sa prítomným prihovorili Dr. Zoran Pavlović, Pokrajinský verejný ochranca práv – Ombudsman, Snežana Sedlar, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a Dragana Milošević, pokrajinská tajomníčka kultúry, verejného informovania a stykov s náboženskými spoločenstvami.
„Chcem zdôrazniť, že práva a slobody, problémy a ťažkosti príslušníkov národnostných menšín nie sú výhradne ich vec. Ak problémy menšín príslušníci väčšiny necítia, nevnímajú, alebo nechápu ako svoje vlastné problémy, to znamená, že v spoločnosti nejestvujú adekvátne možnosti na reprodukciu niektorých základných hodnôt, podobných tým, ktoré boli definované ešte v roku 1789, ako čo sú sloboda, právo a rovnosť,“ vyhlásil pokrajinský Ombudsman a pridal, že očakáva, že v budúcnosti budú otvorené nové programové možnosti, ktoré budú nadostač podnetné, aby táto diskusia pokračovala aj narok.
Prvého dňa konferencie hovorili akademici Dr. Ranko Bugarski a Dr. Tibor Várady, profesor na Filolozofickej fakulte Dr. Lajos Göncz, Biljana Sikimić z Balkanologického ústavu SAVU a Zdenka Valentová- Belićová ako popredná prekladateľka a autorka publikácie na tému identity. V pokračovaní o menšinovom aspekte identity hovorili predstavitelia srbských inštitúcií z Maďarska, Rumunska a Chorvátska.
Druhý deň konferencie bol zameraný na úradné používanie jazyka a pôsobenie národnostných rád národnostných menšín. O prekladateľskej službe pokrajinských orgánov hovoril Dr. Miloš Zubac. O práci pokrajinského inšpektora pre úradné používanie jazyka a písma sa zmienil Adrian Borka. O probléme uznávania bunevskej menšiny a kodifikácie bunevského jazyka hovorila Suzana Kujundžić-Ostojić, predsedníčka bunevskej národnostnej rady. Nikola Šanta sa v mene rusínskej rady sústredil na problém vydávania kníh v menšinových jazykoch. Podľa neho problematické je aj samotné chápanie menšinovej kultúry dnes.
„Keď hovoríme o kultúrach národnostných menšín, hovoríme o ochrane národnej a kultúrnej identity. Hovoríme o niečom, čo je konzervované, a čo ako také treba ochraňovať. Nehovoríme o niečom, čo práve dnes vzniká, čo sa rodí a kultúra je práve to.“
Na konferencii tiež hovorili predstavitelia národnostných rád – maďarskej, slovenskej, rumunskej, nemeckej, rómskej a českej – ktorí ozrejmili problémy, s ktorými sa radi stretajú v tejto oblasti, ale tiež zazneli aj početné konštruktívne návrhy a možné riešenia ako spoločne vystúpiť a pracovať na osoh všetkých národnostných spoločenstiev.
Konferenciu zorganizoval a moderoval zástupca pokrajinského ochrancu verejných práv János Orosz, ktorý kompetentne osvietil nastolenú tému z rôznych zorných uhlov a zahlásil vydanie zborníka prednesených príspevkov.
Српски језик 
Slovenčina 
