Milan Rastislav Štefánik na svadbe v Pivnici

V roku 2o18 si pripomíname 100-výročie zrodu prvej Československej republiky, spoločného štátu Čechov a Slovákov. Táto Republika sa zrodila 28. októbra roku1918 a predchádzali jej búrlivé svetové udalosti: I. sv. vojna, zakladanie československých légii, boj o oslobodenie krajiny, rozklad Rakúsko-Uhorska a pod.; do týchto udalostí sme nazreli aj my s prihliadaním na naše Dolnozemské okolnosti a zvláštnosti…

V roku l903 Igor Štefánik, kňaz a brat svetového slovenského generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý v tom čase pôsobil medzi nami a bol evanjelickým kňazom v Báčskej Palanke, mal svadbu v Pivnici, na ktorej sa zúčastnili mnohí naši kňazi, kultúrni, hospodárski a politickí dejatelia. Na svadbu sa, pravda, dostavil aj jeho slávny brat Milan Rastislav, ktorý v tom čase už zakotvil vo Francúzsku, chodil po svete, zaujímal sa o astronómiu, bral živú účasť vo svetových udalostiach, ktoré predchádzali I. sv. vojne.

V Pivnici Milana Rastislava Štefánika svadba veľmi nezaujímala, nebavila ho ani hlasná hudba, spev a svadobná hostina. S poprednými Dolnozemcami – teda našimi ľuďmi viedol živú debatu o hospodárstve, svetovej politike a ako „svadobný dar“ –ktorý venoval všetkým prítomným na svadbe – mal prednášku o hvezdárstve, ktoré bolo jeho srdcovou záležitosťou. S popredným obchodníkom Emilom Greisingerom pochádzajúcim z Hložian viedol aj dlhú a ohnivú debatu o slovanstve, budúcnosti Slovákov, Srbov a vôbec o pálčivých otázkach v Uhorsku, kde prebiehalo násilné pomaďarčovanie nemaďarských občanov, ktorí v snahe sa zachovať vynakladali veľké úsilie, aby sa o týchto problémoch dozvedela aj širšia európska verejnosť. Práve o rok neskoršie mnohí naši pokrokoví ľudia vyzvali novinára a vydavateľa Milana Hodžu aby sa stal poslancom Dolnozemských Slovákov a aby ich spolu so Srbmi zastupoval v Uhorskom sneme, čo sa potom v roku 1905 aj stalo. Toto víťazstvo potvrdilo snahu nielen Emila Greisingera ale mnohých našich pokrokovo zmýšľajúcich ľudí. Na spomínanej svadbe v rozhovore s Milanom Rastislavom Štefánikom spomenula sa aj táto možnosť tj. kandidatúra M. Hodžu a budúcnosť Slovanov.

Obchodník a kultúrny dejateľ Emil Greisinger potom ako legionár a účastník vojnových a politických udalostí v ďalekom Rusku si po návrate zo sibírskych krážov a skončení I. sv. vojny zaspomínal ako to bolo priam osudom určené, že známosť s budúcim slovenským generálom, hvezdárom a politikom Milanom Rastislavom Štefánikom v Pivnici na Igorovej Štefánikovej svadbe zhodou okolností vyvrcholila práve v ďalekom Rusku, kde mnohí naši Dolnozemskí vojaci vstúpili do československých légii a priamo , ako sa tomu hovorí, znova sa naživo stretli vtedy už s významným mužom a vizionárom budúceho slobodného Československa Milanom Rastislavom Štefánikom. Ocitli sa všetci vo vare svetových udalostí a pri formovaní Československých légii.

Vtedy vo vlaku na ďaleký Sibír spolu s legionármi cestoval aj Milan Rastislav Štefánik. Hoci ťažko nemocný – ležal na lôžku v horúčke – nedal si ujsť príležitosť, aby legionárovi z Dolnej zeme Emilovi Greisingerovi presvedčivo nepovedal, že sa veru slobodné Československo postará o všetkých Slovákov vo svete a tak i o Dolnozemských Slovákov! Mnohí sa v I. sv. vojne zúčastnili týchto osudových rokov na ďalekých frontoch so snom o slobodnom Československu a o novej mape Európy. Mnohí tú víziu slobody zaplatili i svojimi životmi. A svoje celoživotné snahy a sny byť rovnými s inými európskymi národmi a najmä s Čechmi vo vlastnom hoci spoločnom štáte, zaplatil životom aj sám generál a politik Milan Rastislav Štefánik.