Po 75 rokoch zisťujeme úplne novú pravdu o vojvodinských Slovákoch zavraždených v II. sv. vojne. Obeťami hrôzostrašnej razie v Južnej Báčke, páchanej zo strany maďarských fašistických jednotiek, boli totiž aj Slováci.
Oficiálne doklady o fašistických vyčíňaniach, v ktorých bolo zavraždených viac tisíc osôb, nateraz svedčili o obetiach z radu Srbov, Židov a Rómov, ba dokonca aj Rusínov, Maďarov a Rusov, avšak Slováci sa vôbec nespomínali. Na tejto stránke sme na to poukazovali už viac rokov: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/5411-71-rokov-novosadskej-razie-vradeni-aj-slovaci, no chýbali vierohodné doklady. Tie sa napokon našli a svedčia až o 207 (!) Slovákoch, ktorí boli prenasledovaní, alebo obeťami razie. Túto exkluzívnu správu v týchto dňoch zverejnil riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, ktorý vyjadril nádej, že už v januári nasledujúceho roka, v spoločnej pietnej spomienke obetiam razie, sa zúčastnia aj predstavitelia Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku.
Dr. Nebojša Kuzmanović zdôrazňuje, že sa k dokumentom dostali vďaka objavu archivárov tejto ustanovizne, ktorí náhodou našli škatuľu s dokumentáciou. Nebola totiž zodpovedajúco archivovaná a zavedená a jej obsah nebol spracovaný. Ide o elaborát so značkou F-183 pod názvom Anketná komisia pre vyšetrovanie vojnových zločinov okupantov a ich pomahačov na slovenskom ľude vo Vojvodine – OPIS VOJNOVÝCH ZLOČINOV POPÁCHANÝCH MAĎARSKO-FAŠISTICKÝM OKUPANTOM NA SLOVENSKOM ĽUDE V BAČKE. Vedecké potvrdenie slovenských obetí maďarských fašistov je veľmi významné pre historickú vedu XX. storočia, keďže podstatne mení doterajšie údaje o Novosadskej razii. Archiváciou a spracovaním týchto dokumentov je poverený Kristijan Obšust , sociálny antropológ a archeológ.
Medzi nájdenými zoznamami sa nachádzalo aj svedectvo o tom, že Nemci a Maďari počas ústupu využili vtedajšieho biskupa Slovenskej evanjelickej cirkvi, prvého v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, tj Juhoslávie, Samuela Starkeho z Báčskeho Petrovac, ako ľudský štít. Mal medzi ľuďmi dobrú povesť, a preto ho dali na začiatok kolóny, spolu s poprednými Srbmi a Slovákmi, aby zabránili možnému útoku partizánov.
Zo zápisníc sa možno dozvedieť, že deti Michala Madackého z Kysáča, trojročná Marienka a päťročný Miško, boli brutálne zabité, pretože nerozumeli jazyku maďarských fašistov. Deti boli zabité rovnako ako ich starý otec a niekoľko ďalších príbuzných a podrobnosti sú uvedené v zápisnici C 196/7.
Mária Grňová z Kysáča umrela po tom, ako maďarská fašistická polícia na ňu pustila policajných psov, Zuzana Čelovská Ponigerová z toho istého mesta zastrelená bola s 11 guľkami a ďalší Kysáčan Ján Francisty (78) bol zabití pretože nevládal z postele…
[rev_slider alias=“webmarketing“][/rev_slider]
O pár rokov Archív Vojvodiny oslávi 100-ročnicu pôsobenia. Je to ustanovizeň celonárodného významu, ktorá ochraňuje historickú dokumentáciu a ktorá v takmer 100 ročnom období zhromaždila a do svojich depo uskladnila takmer 45 miliónov dokumentov. Najstaršie doklady datujú z XII. storočia a osobitnú pozornosť nedávno upútal starý český dokument, bohoslužobná kniha: http://www.kulpin.net/o-kulpine/spolky-a-kluby/klub-polnohospodarov-kulpin/22-aktuality/aktuality/10937-vzacna-ceska-kniha-pribudla-do-archivu-vojvodiny. Medzitým to čo vyvoláva konštantne najväčší záujem je Fond 183. Meno tohto fondu je Komisia na zisťovanie zločinov okupantov a ich pomáhačov vo Vojvodine v období 1944 -1948 a 1941 – 1950. Vo fonde existuje 81 kníh a 593 škatúľ archívnych dokumentov a je kategorizovaný ako kultúrna pamiatka osobitného významu. Vo fonde sú záznamy zaradené do niekoľkých celkov a podľa národnej príslušnosti. No, práve záznamy anketových komisií o zločinoch páchaných na Slovákoch dodnes boli takmer neznáme a ide o 1.728 záznamov svedčiacich o útrapách a zločinoch páchaných na Slovákoch v II. sv. vojne.
Riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Negojša Kuzmanović poveril Kristijana Obšustu , archivára a sociálneho antropológa, aby tieto dokumenty spracoval a prekladal zo slovenčiny do srbčiny. Výsledkom by mala byť nielen báza údajov, ale aj publikácia. Podpora v tom smere prichádza tak z vojvodinskej vlády ako aj z Ministerstva kultúry Republiky Srbsko a tiež o Slovenska. Vlani totiž bola podpísaná strategická spolupráca Archívu Vojvodiny s Múzeom slovenského národného povstania z Banskej Bystrice, s ktorým plánujú aj vydanie knihy.
V najbližšom období sa plánuje zdigitalizovať dokumentáciu o slovenských obetiach z II. sv. vojny, v prvom rade aby sa ochránili originály a tiež aby sa sprístupnila širšej verejnosti prostredníctvom webovej stránky Archívu Vojvodiny.
V elaboráte sú exaktné údaje o tom koľko Slovákov zahynulo, kde, kto, ako… V nich píše, že celkove z radu Slovákov až 1.126 osôb z Kysáča, Petrovca, Hložian, Palanky, Selenče, Pivnice, Silbaša, Kulpína… boli obeťami maďarských fašistických okupantov.
Podľa druhu spáchaného zločinu urobených je niekoľko kategórií: vtrhnutie okupantov – 104 obetí, zatýkanie – 97 obetí, razia – 207 obetí, internovanie – 123 obetí, prenasledovanie – 493 obetí, maďarizácia – 102 obetí. Úhrne 1.126 obetí, avšak nie všetky obete boli aj zavraždené. Niektorí boli trestaní, trýznení, násilne odvedení…
Tie údaje legitímne dávajú dôvod, aby sa aj Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Srbsku zapojila do spomienkových podujatí razie, ktoré doteraz organizovali Srbi, Židia a Rómovia.