Boli žiakmi tej prvej generácie petrovského gymnázia – do školy sa zapísali v roku 1919. Do spoločného príbehu ich spojili nielen rovnaké školské lavice, ale aj tragický osud: traja zomreli krátko pred maturitou, alebo tesne po nej a aj ďalší traja si zo života tiež veľa neužili. V príprave je kniha o týchto, ale aj ďalšej stovke osudov žiakov a profesorov petrovského gymnázia.
Prvý zomrel Ivan Slavka, v októbri 1927. O tri mesiace sa na večný odpočinok pobral ďalší spolužiak Ivan Klobušický. O ďalšie tri mesiace Ján Lovás. Zuzana Sirácká Piktorová sa dožila 30 rokov. Štefan Sýkora sa z tejto časnosti vytratil keď mal 33 rokov. Martin Piktor sa za manželkou do večnosti pobral keď mal 38 rokov.
IVAN SLAVKA bol mimoriadne nadané dieťa a aktívne sa zapájal tak do školských, ako aj mimoškolských aktivít. Bol činný vo viacerých gymnaziálnych krúžkoch, v Sládkoviči, sokolskej a skautskej jednotke, bol hercom a pred sebou mal aj úspešnú spisovateľskú kariéru. Narodil sa 7. júla 1909 rodičom Samuelovi Slavkovi učiteľovi a Anne, rod. Lačokovej. Materinskej lásky si však veľa neužil. Matka čoskoro zomrela a keď mal synček 4 roky, otec sa druhýkrát oženil s Adelou Beníkovou. Ukrátený o šťastné útle detstvo, Ivan si ho v myšlienkach vytváral. Už ako 17-ročný pravidelne zverejňoval svoje texty v Národnej jednote. Keď 21. októbra 1927 do Petrovca prišla bolestivá správa o Ivanovej smrti, plakali všetci.
IVAN BARTOLOMEJ (JOVAN) KLOBUŠICKÝ, bol jedným z najstarších žiakov tej prvej generácie gymnazistov. Narodil sa 13. júla 1905 v Kulpíne otcovi Gustávovi Klobušickému, farárovi v Kulpíne a matke Márii, rod. Mrvovej ako predposledné z deväť detí. Avšak až troch svojich súrodencov Ivan nikdy nespoznal, keďže zomreli v útlom detstve. Pre rodičov bola ohromná strata, keď sa museli rozlúčiť aj so svojim štvrtým dieťaťom. Ivan Klobušický zomrel 1. februára 1928. Mal iba 23 rokov, keď podľahol tuberkulóze, rovnakej pliage ako aj tri mesiace pred ním jeho spolužiak Ivan Slavka. Pochovaný je v Kulpíne.
JÁN LOVÁS, narodený 4. júla 1909 v Petrovci, sa nedožil 19. narodenín. Umrel v rodisku 8. mája 1928. V Národnej jednote nachádzame kratšiu zmienku: „Jeden z prvých maturantov slov. Reál. gymn. v Petrovci Janko Lovás, 19 ročný mladík, na ktorého sme s napnutou pozornosťou hľadievali, lebo videli sme v ňom tvorčie sily a chuť ku všetkému dobrému, 8. t. m. podľahol nevyliečiteľnej nemoci, pripraviac svojich starých už rodičov, sestry a priateľov o nádeje, ktoré v ňom skladali, uvaliac ich do veľkého žiaľu. Janko ťažko niesol, že pre chorobu nemohol so svojími súdruhmi v štúdiach pokračovať a my zase ťažko nesieme jeho ztratu. Boh daj ti tichý a sladký večný sen, rodičom a príbuzným zahoj srdca rany, aké im zadala smrť ich nikdy nezapomnuteľného Janka.“
ZUZANA SIRÁCKA-PIKTOROVÁ (19. februára 1908 – 24. februára 1938) počas gymnaziálnych rokov bola do istej miery privilegovaná, keďže v posledných troch rokoch jej školenia prišiel pracovať na gymnázium jej brat Dr. Andrej Sirácky, ktorý medzi žiakmi šíril pokrokové myšlienky a bol veľmi obľúbeným profesorom. Neskôr bol i riaditeľom, no Zuzka sa toho nedožila. Zomrela päť dní po oslávení svojich tridsiatych narodenín a jej brat sa riaditeľom stal o šesť rokov neskôr. Avšak Zuzkin manžel Martin Piktor, ktorý zomrel osem rokov po manželke, mal možnosť Andrejovi gratulovať vymenovanie.
MARTIN PIKTOR sa narodil 18. októbra 1908 v Slovenskom Alexandrovci (Jánošíku). Bol synom Martina Piktora, richtára v Slovenskom Alexandrovci, ktorý finančne podporoval gymnázium a alumneum a svojho syna zapísal do gymnázia hneď po jeho otvorení. Tak sa mladučký Martin ocitol ďaleko od rodiny, v cudzom prostredí. Zápisom do prvého ročníka sa stal spolužiakom svojej budúcej manželky Zuzany Siráckej, Petrovčanky, s ktorou spolu skončil najprv gymnázium a potom aj Učiteľský kurz v Novom Sade. Šťastný manželský život si dlho nevychutnával, keďže manželka mladá zomrela a on sa čoskoro pobral za ňou. Umrel 1. augusta 1946 v Jánošíku.
ŠTEFAN SÝKORA sa narodil 15. júna 1907 v Petrovci, zapísal sa na gymnázium s prvou generáciou a nachádza sa aj na prvom table, avšak nematuroval s tou generáciou, ale až v školskom roku 1934/1935. Krátku správu o jeho úmrtí prináša Národná jednota s dátumom 17. februára 1940, kde píše: Dňa 12. februára umrel v Neštíne Štefan Sýkora, úradník Fin. direkcie v Novom Sade. Bol žiakom nášho gymnázia v Petrovci a VIII. triedu skončil s prvými maturantmi (on sám maturoval len pred niekoľkými rokmi). Nebohý Š. Sýkora dožil sa 33 roky.
Српски језик 
Slovenčina 