Pred storočím zmeny na petrovskom gymnáziu

Končil sa školský rok 1923 – 1924, ktorý petrovskému gymnáziu priniesol významné zmeny. Ministerstvo osvety Juhoslávie začalo vymenúvať riaditeľov a tak sa v Petrovci, až do prvých dní okupácie v apríli 1941, vystriedalo desať riaditeľov Srbov.

Väčšina z nich bola iba formálne vymenovaná, niektorí boli už po uplynutí niekoľkých dní vymenovaní na rôzne funkcie do iných prostredí, takže na Gymnáziu ani nestačili pôsobiť. Prvým bol Vuk Puljević (1923 – 1924), ktorý z Petrovca odišiel v máji 1924 a tak záver jedného školského roku a počiatok ďalšieho prebiehal bez riaditeľa. A práve aj ten blížiaci sa školský rok 1924/1925 prinášal ďalšie zmeny. Úrady urobili ďalší pokus o zabrzdenie sľubného vývoja petrovského gymnázia: zatvorili šiestu triedu a žiaci, ktorí chceli v školení pokračovať, museli prejsť do Nového Sadu.

Do Pamätnice 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci prof. MUDr. Jozef Šuster napísal, že v období príprav na založenie Slovenského gymnázia v Petrovci bola skupina verejných pracovníkov príslušníkov slovenskej národnosti v Juhoslávii, ktorá tvrdila, že v Petrovci niet predpokladov pre jeho úspešnú činnosť, a žiadala, aby bolo umiestnené v Novom Sade.

Ukázalo sa, že história dala za pravdu tým, ktorí vynakladali úsilie, aby sa slovenské gymnázium založilo v Petrovci

V tom kontexte zdôrazňuje: „Tvrdím, že výsledky výuky v Petrovci neboli horšie ako v Novom Sade. Ukázalo sa to napríklad, keď v jeseni 1924 zrušili siedmu triedu v Petrovci a väčšia časť žiakov prešla z nej na gymnázium v Novom Sade. Je známe, že títo v novom prostredí a podmienkach obstáli dobre, ba až veľmi dobre. Na dôkaz tohto tvrdenia uvediem dve drobné príhody.

Asi v novembri 1924 prevzal výuku francúzštiny VII. B triedy prof. Stajić, neskoršie predseda Matice srbskej. Po prvom preskúšaní triedy asi polovičke povedal, že nevedia ani čítať a žiadal, aby sa najprv čítať naučili, a len potom že ich bude môcť klasifikovať. Michal Topoľský a ja sme boli skúšaní spolu. Po odpovedi sa nás spýtal, aké sme mali známky. Odpovedali sme: »výborné«. Nato prof. Stajić: »To vidno.« Druhá príhoda: O niekoľko mesiacov po prvej sme mali školskú písomnú prácu na tému: Knihy. Keď potom prof. Stajić opravené práce doniesol, dal prečítať pred celou triedou ako vzor prácu Michala Topoľského.“