Výstavu olejomalieb akademického maliara Milana Súdiho slávnostne otvorili včera, 07. apríla v Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci.
Prítomných privítala Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea a o výstave hovoril kurátor Vladimír Valentík, ktorý výstavu pripravil v spolupráci s Galériou SND z Kysáča a jej predsedom Michalom Madackým. Výstava pozostáva z 30 obrazov namaľovaných v poslednom období, prevažne za posledné dva roky. Otvoril ju akademický maliar Pavel Čáni, ktorý si predtým kamarátsky podebatoval s Milanom Súdim o tajomstvách inšpirácie. Otvárací program hudobne dotvoril Samuel Kováč s dcérou Ivetou, ktorá krásnym prednesom a zvláštnou farbou hlasu ešte viac ozvláštnila obrazovú farebnosť priestoru. Výstava potrvá do 27. apríla 2018.
„Celé prvé tvorivé obdobie Milana Súdiho sa zakladá na koncepte tónového maliarstva tmavej „gamy“. Okrem krajinomaľby prejavil záujem aj o figurálne kompozície v nekonvenčnom význame,“ uvádza v katalógu k výstave Vladimír Valentík. Prihovárajúc sa na vernisáži Valentík zdôraznil, že je Súdi opravdivým majstrom farieb . Dlhé obdobie boli jeho diela inšpirované scénickým umením – divadlom a baletom – a na nich spája figúru, ktorá je niekedy jasne a niekedy iba náznakovo podaná, s abstraktno-expresionistickými zložkami maľby a prvkami geometrickej abstrakcie. Uplynulých desať rokov Milan Súdi častejšie znázorňuje vlastné chvíľkové pocity a pochmúrnu paletu z prvého tvorivého obdobia vystriedali pestré a živé farby. Povedal výtvarný kritik Vladimír Valentík.
Akademický maliar Milan Súdi sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči. Dodnes žije v rodisku, kde má aj ateliér a kde tvorí. V minulosti blúdil svetom. Teraz však nie. Istý čas sa oduševňoval s medicínou. Potom sa predsa rozhodol za umenie. Vyškolil sa v Bratislave, pracoval ako profesor výtvarnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, neskoršie v Novosadskom rozhlase, odkiaľ odišiel do výslužby. Keďže je akademickým maliarom, aj naďalej maľuje, experimentuje v nových cykloch. Hovorí, že nevie koľko bude žiť, vie vraj iba to, že tvoriť bude do posledného dychu. Nech teda ešte dlho, dlho tvorí.
25 rokov) strávil v Novosadskom rozhlase. Umenie a farebná pestrosť myšlienok mu zaiste dopomohli stať sa majstrom rozhlasových reportáží. Ako maliar bol, a dodnes aj je, majstrom farby. Okrem krajinomaľby, figurálna kompozícia v nekonvenčnom význame boli dominantami v jeho maľovaní.
Српски језик 
Slovenčina 
