Veľké problémy so sójou – či bude znížená úroda dostatočná pre domáce potreby

Sója zo všetkých jarných poľných plodín toto leto znášala vysoké teploty a sucho najťažšie. Rastliny kvôli stresu odmietali kvety, takže teraz majú podstatne menej strukov ako zvyčajne. V tomto produkčnom roku sa v Srbsku sója zasiala na približne 215 000 hektároch a odborníci dúfajú, že úrody na úrovni krajiny nebudú nižšie ako 1,7 tony na hektár.

V strednom Banáte sa v suchom chove nevyskytuje takmer žiadna sója. V prípade výrobcov, ktorí ju takto pestujú, sú rastliny už dávno vyschnuté a prebieha zber.

V našom regióne, sója bola zasiata túto jar, na ploche od 6000 do 7000 hektárov, z toho väčšina na pozemkoch so závlahovým systémom. V suchom hospodárstve sú najskoršie dozrievajúce skupiny úplne vysušené a zrno je menšie. Sója zle reaguje na vlny horúčav. Preto aj napriek tomu, že ide o výnimočnú predtrávu, výrobcovia tu sejú čoraz menej,“ hovorí Zorica Rajačićová z PSS Zrenjanin.

Hoci sa stav rastlín líši v závislosti od lokality, pozemku, regiónu a využitia zavlažovacieho systému, na mnohých poliach v Srbsku sója zakrpatená. V dôsledku extrémne vysokých teplôt rastliny nedozrievajú, ale odumierajú.

„Rastlinám opadlo 50 až 60 percent listov. Znížil sa počet strukov na stonkách, optimálny počet je 60 až 70. Vysoké teploty a nedostatok zrážok sa určite negatívne odrazia na úrode, ktorá by mala byť na úrovni desaťročného priemeru Podľa údajov z terénu sa predpokladá priemerná úroda asi 1,7 tony na hektár, čo je menej ako vlani“, uvádza Zväz pre rastlinnú výrobu PKS.

Doteraz sa zber sóje zvyčajne začínal v druhej polovici septembra a tento rok to bolo, ako pri všetkých ostatných poľných plodinách, skôr.

„Zber treba začať, keď je vlhkosť zrna medzi 13 a 14 percentami. Keď je vlhkosť zrna sóje nižšia ako 10 percent, straty sa zvyšujú, pretože struk sa lúpe a praská“, vysvetľujú v tejto inštitúcii.

Zavlažovanie pomáha, ale nerieši problém

Na rozdiel od sušených rastlín v suchom poľnohospodárstve sú sójové bôby na pozemkoch poľnohospodárskeho družstva „Veljko Lukić Kurjak“ z Lukićeva vysoké a zelené. Už dlhšie tu majú dve úrody ročne.

„Sóju vysievame len v neskorých obdobiach sejby, teda po zbere jačmeňa a repky. Vysievali sme ju od júna do začiatku júla, takže plodiny sú v rôznych štádiách. Bez závlahového systému by bolo iluzórne čo i len skúšať niečo ako toto“, vysvetľuje Juhoslav. Lazić zo ZZ „Veljko Lukić Kurjak“ z Lukićeva.

Napriek tohtoročnému zavlažovaniu vraj nemôže dúfať v dobrú úrodu.

„Vlhkosť vzduchu nezabezpečíte, pretože je extrémne teplo. Vzniká tak problém s oplodnením a s odmietaním kvetov. Sója vyzerá pekne, dobre narástla, ale nie som spokojný s počtom strukov na poschodie. Keď je dobré hnojenie, na poschodie je päť, šesť aj viac strukov a teraz dva až tri“, dodáva.

Pripomína, že v tomto regióne takmer dva mesiace nepršalo.

„Sója je veľmi citlivá na sucho. Naše systémy pracujú nepretržite, aby zabezpečili takéto podmienky pre rastliny. Uvidíme, akí budeme úspešní, keď príde čas na zber. Keby sme mali aspoň raz alebo dvakrát prirodzený dážď, bolo by to veľa lepšie“, hovorí Lazić.

V družstve v Lukićeve predpokladajú, že so zberom sóje začnú až v druhej polovici októbra, po ošetrení rastlín, aby sa vysušili a pripravili na túto prácu.

Úrodnosť pôdy a vyššie výnosy

V rokoch, ako je tento, nemožno očakávať dobré a rekordné výnosy, hovoria odborníci. Či však bude mať niekto zárobok a rentabilnú produkciu, závisí od mnohých faktorov. Jedným z nich je úrodnosť pôdy.

„Vojvodinu postihuje najmä úbytok organickej hmoty z pôdy. Tento trend je posledných 20-30 rokov a treba na ňom poriadne popracovať, pretože len malé percento humusu môže znamenať veľa. Ak máte trochu viac humusu v pôde, je to ako jeden veľký dážď a v týchto podmienkach rozhoduje o tom, či bude výroba rentabilná alebo nie“, vysvetľuje doktor Vuk Đorđević, vedúci oddelenia strukovín Ústavu poľnohospodárstva a zeleniny v r. Novi Sad, Ústav národného významu pre Srbskú republiku.

Odporúčajú sa zavlažovacie systémy, ktoré však problémy úplne nevyriešia.

„Doplníte vodu a tým odstránite stresový faktor. Vysoké teploty však stále pretrvávajú a nemôžeme proti nim bojovať“, dodáva.

Tvorba odolnejších odrôd

To, čo umožňuje bojovať proti extrémnym podmienkam a na čom ústav intenzívne pracuje, je vytvorenie nového sortimentu sóje.

„Staré odrody, ktoré sú v obehu, nemôžu prežiť tieto podmienky. Klimatologické modely pred 10, 15 rokmi predpovedali, že sa stretneme s takýmito javmi, preto sme už dávno začali pracovať na šľachtení sóje a teraz máme celý rad nových odrôd, ktoré sú odolnejšie voči takýmto nepriaznivým podmienkam Týmto spôsobom sa snažíme poskytnúť výrobcom určitú istotu, že ich výroba bude čo najziskovejšia“, hovorí Đorđević.

Šľachtiteľská práca sóje pred polstoročím je dnes stále iná.

„Keď sa u nás v 70. rokoch minulého storočia začalo so šľachtením sóje, zamerali sme sa najmä na zvyšovanie úrody. Teraz sme kvôli klimatickým zmenám museli zmeniť tú základnú stratégiu. Na zvyšovanie úrody sme sa nevzdali, ale sme venovať oveľa väčšiu pozornosť tomu, aby sme si ubránili výnos a mali výnos aj v tých najsuchších rokoch“, hovorí náš spolubesedník.

„Nové odrody musia lepšie šetriť vodou, lepšie využívať prírodné zdroje, lepšie zvládať tepelný stres. Ide o stratégiu na zachovanie úrody, pretože ide o skutočne extrémne podmienky“, dodáva Đorđević.

Prvé odrezky sójových bôbov vykazujú veľmi rozdielne výnosy v rozmedzí od 200 kilogramov do dva a pol tony na hektár.

Minulý týždeň sa na Burze produktov obchodovala sója novej úrody za cenu cca 57 dinárov bez DPH za kilogram s kvalitnou kalkuláciou, pričom cena za starú úrodu bola 61 dinárov bez DPH za kilogram s kvalitnou kalkuláciou.

PKS očakáva úrodu medzi 400 000 až 430 000 tonami, čo je menej ako vlani, keď sa vyprodukovalo 485 000 ton sóje.

Odborníci ubezpečujú, že aj takto znížená úroda postačí pre domáce potreby a spracovateľský priemysel a pripomínajú, že spracovatelia už tretí rok vykupujú všetku sóju, vďaka čomu sa Srbsko stalo exportérom sójového oleja a sójového šrotu, nie surovín.