Hoci je v Petrovci chmeliarstvo hlboko zakorenené a má svoju tradíciu, pestovanie tejto plodiny bolo v minulosti aj čiastočne zastavené, no posledné roky je znovu v rozvojovej fáze. Tohto roku, ako uvádza Hlas ľudu, zber chmeľu podobne ako aj pri ostatných poľnohospodárskych plodinách prichádza skôr a to už o niekoľko dní, no jeho výnosy by mali byť nadpriemerné.
Na úrovni Vojvodiny a celej krajiny je situácia zložitejšia, totižto chmeľ sa inde okrem Petrovca už nedopestuje. Spoločnosť Petrovec s. r. o., ktorej majiteľom je Rastislav Struhár, sa v roku 2014 rozhodla opäť prinavrátiť chmeliarstvo do Petrovca a evidentne jej vedenie urobilo správny krok. Z minima sa táto spoločnosť dostala k 12. hektárom chmeľu a tu sa určite nezastavia.
„Problémom pri chmeli je ten, že sa nedá rýchlo rozmnožiť na veľké plochy. Lebo napríklad z jednej sadenice sa dá rozmnožiť na jednu a pol. V minulosti sme si nakúpili sadenice zo zahraničia a teraz sa ich snažíme rozmnožiť. Ale tu je potrebné zdôrazniť, že nie všetky sadenice budú dobre znášať podnebie vo Vojvodine. Napríklad také, ktoré sme si zadovážili zo Španielska, sa ťažšie prispôsobili nášmu podnebiu,“ uvádza Karol Máľach, ktorý v spoločnosti plní funkciu komerčného manažéra.
V prvý rok založenia chmeľnice sadenice chmeľu do Petrovca putovali z Ameriky a spoločnosť zopakovala nákup aj o niekoľko rokov neskôr. Dnes v tejto petrovskej chmeľnici nájdeme odrody chmeľu – americké Centennial, Cascade, Chinook a CTZ, domácu autochtónnu Báčku a na petrovskom inštitúte vyšľachtené Robustu a Aromu.
Chmeľ je aktuálne vo finálnej fáze vegetácie – v máji až v júli kvitol a koncom augusta a začiatkom septembra sa vykoná zber, a to mechanicky. „Vlani výnosy chmeľu boli pod priemerom. Hlavným dôvodom slabších výnosov boli rôzni škodcovia. No tohto roku očakávame nadpriemerné výnosy,“ informuje Máľach. Podobne ako aj pri ostatných poľnohospodárskych kultúrach, zber chmeľu pre vysoké teploty a dlhotrvajúce sucho sa začne aj o niekoľko dní skôr, ako to bolo po minulé roky.
Po zbere chmeľ poputuje do sušiarne, potom sa už spracuje a balí na základe požiadaviek kupcov. Čo je zaujímavé, petrovský chmeľ sa vyváža prioritne do zahraničia a na domácom trhu ho zostáva minimálne. Najviac cestuje do Nemecka, Talianska, Poľska a Ruska. V Srbsku najviac chmeľ kupujú domáci výrobcovia pív, a malé craft pivovary. V Nemecku a Rusku chmeľ odkupujú pivovary a prepredajcovia, kým v Taliansku a Poľsku sa chmeľ spracúva na farmaceutické účely.
Petrovec s. r. o. aktuálne spracováva chmeľ na ploche 12 hektárov. No v dohľadnej dobe jeho vedenie plánuje ešte zväčšiť plochy a dokonca ich už majú aj pripravené. No chmeľ si vyžaduje aj veľa pracovnej sily a tá sa už nedá ľahko nájsť. Hoci sa už časť práce s chmeľom zmechanizovala, predsa ľudský faktor je v produkcii nevyhnutný.
Српски језик 
Slovenčina 
