BÁČSKY PETROVEC – Katarína Labátová, žena so sedemdesiatimi siedmimi krížikmi na krku, ktorá celý svoj život prežíva v srdci báčskopetrovských polí, je stelesnením mnohých starších žien v Srbsku a vo Vojvodine, ktoré sa venujú poľnohospodárstvu. Ako povedala pre Storyteller, už od mladosti cítila hlboké spojenie s pôdou, a práca na poliach bola jej vášňou ešte predtým, než vydajom vstúpila do poľnohospodárskej rodiny.
Jej život, podobne ako životy mnohých iných žien, je poznačený tvrdou prácou, zriekaním sa a prekonávaním prekážok. Keď sa Katarína vydala, prišla do rodiny, ktorá sa živila poľnohospodárstvom. Avšak jej manžel nebol poľnohospodár, po narodení syna a manželovej chorobe hľadala spôsob, ako predsa žiť život naplno a zároveň uniknúť od každodennej starostlivosti o chorého manžela.
“Ja som vlastne obyčajná žena, ktorá svoj život prežila v poliach a na roli. A tak som vychovávala aj syna. Nevšímala som si, či voľakto na mňa zle pozerá, len som si išla za svojim cieľom,” spovedá sa a dodáva: “Medzičasom manžel ochorel a ja som hľadala ventil. Potrebovala som vypnúť, lebo je veľmi ťažké byť stále s chorým človekom. Tak som sa rozhodla, že si kúpim traktor, hoci môj manžel bol proti tomu.”
Reakcie okolia boli rôzne. Niektorí ju obdivovali, iní závideli, ďalší hanili, ale Katarína si išla za svojim cieľom. Pracovala tvrdo, často bez obedňajšej prestávky, a často sa vracala domov neskoro – až po dokončení práce.
Poľnohospodárka Katarína s nezdolnou vôľou v srdci polí
Katarína veľmi mladá ovdovela. Zostala sama so synom po tom, čo jej manžel, kvadruplegik, ukončil svoje trápenie. Hoci ju strata zlomila, musela sa opätovne postaviť na nohy. Práca bola ťažká, zároveň liečivá.
Roky plynuli ako rieka – nezastaviteľne a neúprosne. Syn vyrástol, odišiel za svojim šťastím, no Katarína zostala verná svojej pôde.
Jej syn Rastislav, ktorý toho času žije na Slovensku, jej pomáha s ťažšími prácami. Katarína však stále miluje prácu na poliach a nechce sa jej vzdať. Pôda pre ňu znamená všetko, a práca na poli ju napĺňa, pomáha jej zabudnúť na bolesti.
“Dosiaľ rada sadám do traktora a pôda pre mňa znamená veľa,” hovorí Katarína Labátová a dodáva: “Keď odídem do poľa, nič ma nebolí – a keď som doma, tak ma voľačo aj pobolieva.”
No, nie je všetko také idylické, ako sa možno na prvý pohľad zdá.
Iste ako väčšina mladších farmárok, staršie ženy na vidieku čelia viac–menej podobným problémom, akými sú: nedostatok pozemkových práv, nedostatok prístupu k financiám, ktoré by im zabezpečili vyšší príjem a spoľahlivé zdroje príjmu, obmedzený prístup k doprave, t. j. preprave, obmedzený prístup k zdravotníckym a sociálnym službám, ako aj k službám starostlivosti o starších a deti. Vstup na trh práce predstavuje pre ženy na vidieku osobitnú prekážku. V obzvlášť ťažkej situácii sú ženy nad 50 rokov, ktoré predtým prišli o prácu alebo nikdy nepracovali, pretože na jednej strane nemajú pracovné ponuky a na druhej strane nemajú ani potrebné kvalifikácie pre novú prácu.
Katarína je príkladom silnej a nezávislej ženy, ktorá sa nevzdala ani v ťažkých časoch. Je dôkazom toho, že ženy môžu byť rovnako úspešné v poľnohospodárstve ako muži, a že ich práca si zaslúži rovnaké uznanie. Podobným príkladom, ale so združenými silami sú pletiarky zo zlatiborskej dediny Sirogojno.
Српски језик 
Slovenčina 