Ako sa zmenil náš životný štýl a ľudia sa začali sťahovať do miest, mnohé z týchto zvykov upadli do zabudnutia. Aby sme si ich vedeli lepšie predstaviť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly. Zvyky sa líšili regionálne a je v nich veľká variabilita.
Zdravie
Na sv. Martina keď pastieri zohnali dobytok do dedín, chodili po domch so zelenými vetvičkami, ktoré symbolizovali zdravie a vinšovali domácim zdravie, šťastie a rozmnoženie dobytka.
Ak na sv. Barboru odlomená a do vody namočená čerešňová halúzka do Štedrého dňa, rozkvitla, znamenala bohatú úrodu a zdravie.
Na Šterdý večer gazdiná každému urobila krížik na čele, aby ho Pán boh chránil od choroby.
Cesnak patrí medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok. Zároveň bol symbolom súdržnosti.
Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Ak bolo suché alebo červivé, rodinu mali postihnúť choroby a nešťastie.
Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť. Ak bol červivý, červivé malo byť aj zdravie.
Sekera a putňa s vodou pod stolom mali zabezpečiť silu a zdravie.
Smrť sa predpovedala podľa sviečky. Ak nestála rovno, ale sa ku niekomu naklonila, toho mala smrť postihnúť. Rovnaký osud mal postihnúť aj toho, kto rozbil pohár, či prevrátil fľašu.
Prosperita
Na sv. Katarínu vďačne vítali mužov a chlapcov, pretože ich príchod veštil prosperitu domácnosti na ďalšie obdobie.
Na sv. Luciu nemohli chodiť ženy, starí a chorí na návštevu. Zabránili by tak šťastiu a prosperite.
Na Štedrý deň sa nesmelo nič požičiavať a všetko požičané sa muselo vrátiť.
Sledovalo sa, odkiaľ prišiel prvý návštevník, či zhorného alebo dolného konca. Podľa toho malo majetku pribúdať, alebo odbúdať.
Na Štedrý deň, vianočným cestom, ktoré ostalo z pečenia chleba a koláčov poobtierali stromy, aby dobre rodili.
Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím. Okrem drobných semien pod obrus sa dávali i drobné mince či rybie šupiny, mali rovnakú moc.
Pod štedrovečerný stôl sa skládol snop slamy alebo seno.
Šošovica ako obradný pokrm mala zabezpečiť dostatok peňazí.
Pod stôl sa dávali aj pracovné nástroje, napríklad sekera, aby aby sa po celý rok nepolámala a muži mali v práci šťastie.
Na slávnostnom stole však nesmel byť položený nôž, chlieb sa preto len lámal a nekrájal.
Ráno, na Božie narodenie (1.sviatok vianočný) sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince. Zabezpečiť mali dostaok peňazí po celý rok.
Omrvinky zo stola gazdiné pozbierali a na druhý deň časť z nich spálili. Malo to dom ochrániť pred požiarom.
Српски језик 
Slovenčina 
