V dňoch 10. – 14. februára 2025 v Archíve Vojvodiny matičnú delegáciu privítal riaditeľ Dr. Nebojša Kuzmanović s cieľom prehĺbiť spoluprácu v oblasti výskumu a ochrany kultúrneho dedičstva slovenskej komunity vo Vojvodine a celkovo vedecko-kultúrnej výmeny. Počas návštevy bol podpísaný protokol o spolupráci, ktorý umožní realizáciu vzájomných projektov v oblasti kultúry, histórie a rozvinie spoluprácu v oblasti vydavateľských a vedeckých aktivít.
Program pozostával z návštevy Archívu vo Vojvodine, Matice srbskej, Slovenského kultúrneho centra v Kysáči, Karoloveckého Bohoslovia a chrámu sv. Arsenija v Sriemskom Karlovci, Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika a sídla slovenského evanjelického zboru v Novom Sade, slovenského evanjelického kostola v Novom Sade. Taktiež boli súčasťou návštevy Archívu Juhoslávie v Belehrade, Múzea pošty (za prítomnosti riaditeľa Marka Jelica). V rámci prechádzky Belehradom si delegácia pozrela Srbskú akadémiu vied a umenia (SANU), srbský parlament, budovu Nadácie Vuka Karadžiča, národné múzeum, národné divadlo a pamätník Michaila Obrenoviča.
Počas prvého dňa boli slovenskí matičiari privítaní riaditeľom Archívu vojvodiny Nebojšom Kuzmanovićom, zástupkyňou riaditeľa Draganou Katić, pracovníčkami Archívu Tatjanou Cavnić, Dunjou Andrić, Miroslavom Dobroňovským, ale aj Dr. Jánom Babjakom. Po návšteve Archívu Vojvodiny sa delegácia presunula do budovy Matice srbskej, kde rokovala s jej predsedom profesorom Draganom Stanićom. V rámci pracovných úloh delegácia vytvorila videozáznam ako podklad pre doplnený dokumentárny film o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi. K delegácii sa pripojil aj známy dolnozemský Slovák, spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila, ktorý vytvoril bilingválnu knihu slovenskej (aj krajanskej) a srbskej poézie, ktorá bola predstavená v rámci rokovania.
Delegácia počas tohto mimoriadne naplneného dňa navštívila aj svetovo významného slovenského fotografa a vojvodinského poslanca Pavla Surového, ktorý vedie Kultúrne centrum v Kysáči. Po rozsiahlej diskusii vznikla tiež idea prezentácie jeho fotografií v Slovenských pohľadoch. Delegáciu oboznámil o zložitej situácii Slovákov na tzv. Dolnej zemi, pričom poukázal na dlhodobú požiadavku cielenej a operatívnej pomoci. Pavel Surový pôsobí nielen v Srbsku, ba dokonca svoju tvorbu, ktorá spája tradíciu folklórnych odevov s modernou fotografiou, na ktorej participovali významné európske modelky, vrátane exhibícii aj na ázijskom kontinente, kde dostal ponuku vytvoriť sériu fotografického portrétov tamojšieho folklóru. Následne tiež avizoval pripravovanú výstavu v Martine.
Počas tretieho dňa delegácia navštívila Archív Juhoslávie v Belehrade, kde boli predstavené za prítomnosti riaditeľa inštitúcie Milana Terzića archívne dokumenty spojené so zakladaním slovenského školstva vo Vojvodine po roku 1918. Ide o skutočne vzácne archívne dokumenty, nikdy nezverejnené. Archív je preto mimoriadne vhodný pre slovenských historikov a archivárov, ktorí tu môžu nájsť mnohé inšpirácie pre medzinárodný výskum, obzvlášť pre oblasť slovenského školstva a vývoj slovenského krajanského života v medzivojnovom období. Zaujímavosťou bola aj návšteva priestorov, kde bol nahrávaný kultový Emir Kusturicov film Underground (Podzemie).
