V starovekom Grécku medzi piatimi hlavnými druhmi umenia boli: architektúra, sochárstvo, maliarstvo, hudba a literatúra. Tieto druhy umenia boli vysoko cenené a mali veľký vplyv na rozvoj kultúry a spoločnosti. Prvé staroveké olympijské hry sa konali v roku 776 pred n.l, konali sa každé štyri roky a počas ich trvania sa prerušovali vojny.
Náš spolubesedník, diplomovaný inžinier architektúry Vladimér Fekete, má v živote dva dôležité záujmy: architektúru a šport. V oboch oblastiach, tento výnimočný 81-ročný človek dosiahol pozoruhodné úspechy.
„Narodil som sa v roku 1944 v Silbaši do učiteľskej rodiny,“ začína pán Fekete. „Neskôr sme bývali v Hložanoch, potom v Báčskej Palanke a Báčskom Petrovci. Otec bol dobrým futbalistom, hral v generácii s „Vavom“, „Dečkom“ a „Miškovím“ a neskôr v slávnej generácii Mladosti v Báčskom Petrovci. Tak som vyrastal v Petrovci, tam som dokončil základnú a strednú školu a v Belehrade som absolvoval architektúru s témou urbanizmus u slávneho profesora Bogdana Bogdanovića, ktorý bol v rokoch 1982 až 1986 aj primátorom Belehradu a bol známy svojimi pamätníkmi, Jasenovac, Prilep, potom Partizánsky cintorín v Mostare a tak ďalej.“
Po ukončení štúdia, začal pracovať v podniku energetiky v Báčskom Petrovci a býval vedľa komplexu Vrbar, kde bolo futbalové ihrisko, bazén a mládežnícke centrum.
„Hral som tam futbal, stolný tenis, volejbal a dokonca aj ľadový hokej,“ pokračuje Fekete. „Najbližšie mi však bolo hrať futbal, takže ako mládežnícky tím FK Mladosť sme boli dvakrát majstrami Vojvodiny. Bol som aj členom stredoškolského tímu, s ktorým sme boli tiež majstrami. Postupom času som sa pridal k prvému tímu Mladosti, hral som na pravom krídle. V jednom zápase ma súperov obranca trochu silnejšie fauloval a povedal, že nabudúce mi zlomí nohu. Postupne som začal viac hrať volejbal a vďaka nemu som sa dostal do Báčskej Palanky. Ako juniorský tím Mladosti z Báčskeho Petrovca sme boli majstrami Vojvodiny a Srbska a druhí v Juhoslávii. Začiatkom sedemdesiatych rokov som prestúpil z Báčskej Palanky do VK Merkur a zamestnal som sa v Ústave urbanistického plánovania, z ktorého vyrástol Komunalprojekt a Úrad pre plánovanie. V rokoch 1972 až 1988 som cestoval z Petrovca do Palanky, aby som si nakoniec kúpil pozemok a postavil dom.“
Prvým väčším projektom, ktorý architekt Vladimír Fekete realizoval, bol návrh motela Poloj. Vďaka svojmu športu a bohatému spoločenskému životu „netrpel“ tým, aby sa stal slávnym architektom, hoci svoje profesionálne povinnosti vykonával s maximálnou svedomitosťou.
„S voľbou svojho povolania som veľmi spokojný, pretože verím, že je veľmi dôležité, aby človek robil to, čo miluje. Pracoval som na mnohých projektoch, spoločenských aj súkromných. Pri tom druhom som mal dobrý prístup, ktorý klienti vnímali pozitívne. Nikdy som im nevnucoval svoj vlastný, ale vždy som ich požiadal, aby povedali, čo chcú, a od toho sme vychádzali a po rokovaniach sme našli to, čo klienti chceli. Zo spoločenských budov by som spomenul obytné a komerčné budovy, ktoré som navrhol v Báčskej Palanke, ako aj mnohé domy smútku, predškolské zariadenia a telocvične vedľa škôl. Podarilo sa mi presvedčiť klientov, že tie druhé by nemali slúžiť len na telesnú výchovu, ale aj na hranie volejbalových a basketbalových zápasov. V Báčskom Petrovci a Báčskom Dobrom Polji som navrhol haly, kde by sa dala hrať hádzaná, s viac ako sto miestami pre divákov.“
Náš respondent navrhol model obytných domov, ktorý umožňoval funkčnosť samotného obydlia a estetiku vzhľadu. Sú ľahko prispôsobiteľné rôznym rodinným štruktúram.
„Z významných spoločenských zariadení ktoré som navrhol, by som spomenul obchodné centrum, známy Obchodný klub Slovan Selenča,“ pokračuje Vladimír. „V rokoch 1997 – 1998 som mal tú česť navrhnúť Slovenský domov v Báčskej Palanke, ktorý postavil Slovan zo Selenče. Rád by som spomenul Mihajla Kertesa, ktorý celý projekt financoval a slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1998 pri príležitosti Dňa Báčskej Palanky, 20. októbra.“
Medzi projektmi, ktoré Vladimír Fekete dokončil, by sme chceli spomenúť: prístavbu budovy obecného zastupiteľstva Báčsky Petrovec; rekonštrukciu a prístavbu Slovenského domu v Iloku; kultúrny dom v Selenči; kultúrne centrum v Lugu; prírodovedný pavilón na Gymnáziu Jana Kollára v Báčskom Petrovci; rekonštrukciu kostola v Lugu; prístavbu Zdravotného strediska v Báčska Palanka; rekreačný dom bačovského zdravotného strediska v Divčibare; materskú školu v Selenči; materskú školu na Sinaji v Báčskažej Palanke; kaplnky v Silbaši, Despotove, Selenči, Aradáči, Laliti, Lugu, Jánošíku; telocvične na školách v Čelareve, Kulpíne, Selenči, Pivnici, Báčskom Novom Sele; športové haly v Báčskom Petrovci, Báčskom Dobrom Polji; tribúnu na ihrisku Mladosť v Báčskom Petrovci; hromadné obytné domy v Báčskej Palanke, Silbaši, Tovariševe; administratívnu budovu v Iloku; pekáreň v Leposavići, dar Vojvodiny Kosovu a Metóchii; a napokon mnohé rodinné obytné domy v Báčskej Palanke, Báčskom Petrovci, Novom Sade, Sremskej Kamenici, Kysáči, Hložanoch, Čelareve, Pivnici, Selenči, Obrovci, Đurđeve, Tovariševe, Gajdobre a pod.
„Každá doba má svoje vlastné charakteristiky. Ak si spomenieme, kedysi boli zaujímavé svieže farby a dnes sa objavujú aj tie sivé. V závislosti od budovy a jej účelu sú veľmi dôležité interiérové farby. Rodinné budovy boli kedysi stereotypné, ako nejaké krabice, ja som navrhoval viacúrovňové domy, s hravou fasádou, šikmými stenami, konzolami.
Po odchode do dôchodku architekt Vladimír Fekete naďalej aktívne pôsobil, predovšetkým v športovej oblasti v rôznych veteránskych súťažiach. Nezanedbával ani architektúru, občas legalizoval budovy, podľa potreby. Trávi čas s ľuďmi, s ktorými prežil vzácny period naplnený láskou k architektúre aj športu. V týchto dňoch Vladimír Fekete oslavuje 81. narodeniny, gratulujeme!“
