BÁČSKY PETROVEC – V deň 110. výročia smrti tretieho petrovského farára Juraja Mrvu si veriaci v Báčskom Petrovci opäť uctili pamiatku jednej z najvýraznejších osobností slovenského duchovného a kultúrneho života na Dolnej zemi. Vo štvrtok 6. novembra sa uskutočnila pietna spomienka, zhromaždenie pri Dome smútku a následný sprievod k jeho hrobke.
Juraj Mrva sa narodil 19. septembra 1836 vo Zvolene, bol evanjelický kňaz, slovenský národnokultúrny dejateľ a významná osobnosť duchovného života Dolnozemských Slovákov. Ako farár pôsobil v Petrovci neuveriteľných 55 rokov, pričom sa stal duchovným vodcom a obhajcom slovenského národa v časoch silnej maďarizácie.
Počas štúdií v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bratislave a vo Viedni získal široké vzdelanie, ktoré naplno uplatnil v pastorálnej i kultúrno-spoločenskej oblasti. Do Petrovca prišiel ako kaplán Jána Stehlu v roku 1860 a po jeho smrti bol v roku 1868 jednohlasne zvolený za farára tamojšieho zboru.
Ako uvádza kulpin.net, Juraj Mrva pôsobil v období, keď sa slovenská evanjelická cirkev na Dolnej zemi usilovala zachovať si svoju identitu a nezávislosť od maďarizačných prúdov. Bol jedným z tých, ktorí sa aktívne zasadzovali za obranu práv cirkvi a slovenského národa. Ako pripomína portál kulpin.net, bol významným podporovateľom slovenských kníh, novín a časopisov, organizátorom zbierok pre Maticu slovenskú a gymnázium v Revúcej, ako aj iniciátorom slovenských divadelných predstavení v Petrovci.
Juraj Mrva prichádza do Petrovca a tu nachádza mnohých národne a cirkevne uvedomelých ľudí, – vstupuje do čulého prebudenia, ako národného tak aj cirkevného života. Nastal čas keď sa merali sily k obhajobe o oslobodenie slovenskej evanjelickej cirkvi od maďarizujúcich prúdov, ktoré mali cieľ slovenské národné hnutie oslabiť, ba ho totálne znemožniť. Ich záujem bol vytvoriť autonómnu evanjelickú cirkev, čiže na jej vedúce postavenie zvoliť pomaďarčených superintendetov, zemanov a inšpektorov. A práve duchovní kňazi, medzi nimi aj Mrva sa zasadzovali ako za cirkev, tak i za národ proti maďarizačným nátlakom a bojovali statočne za práva cirkvi a slovenského národa.
K jeho menu sa viažu mnohé kultúrne a duchovné aktivity, zakladanie knižníc, otváranie nedeľných škôl a šírenie slovenského písomníctva. V roku 1896 bol v petrovskom chráme postavený nový orgán a v roku 1904 sa chrám dočkal vkusnej výmaľby. Mrva plánoval aj výstavbu modernej školnej budovy s bytmi pre učiteľov a zborovou sieňou, avšak nepriaznivé hospodárske okolnosti mu v tom zabránili.
Na Nový rok 1915 odišiel Juraj Mrva do dôchodku. O niekoľko mesiacov neskôr, 6. novembra 1915, zomrel. Jeho pohreb sa stal veľkou udalosťou – chrám bol preplnený veriacimi nielen z Petrovca, ale i z okolia. Veriaci mu vzdali poctu i tým, že jeho telesné pozostatky preniesli do chrámu, kde sa počas celej noci pred pohrebom ozýval spev zhromaždeného ľudu.
Petrovská cirkev mu po smrti postavila hrobku s pamätníkom a až do smrti jeho manželky ju podporovala ako prejav vďaky za celoživotnú službu Juraja Mrvu Bohu a národu.
