Meno Štefan pochádza z gréckeho slova Stephanos, ktoré znamená „veniec“ alebo „veniec víťaza“. V slovenskom mennom kalendári oslavuje meniny 26. decembra.
Deň 26. decembra v kresťanskej tradícii slúži ako spomienka na Svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka („protomártyr“), ktorý bol ukameňovaný za svoju vieru. Ustanovenie jeho sviatku sa datuje približne ku 4. storočiu. V slovenských kalendároch je tento deň zároveň druhý sviatok vianočný, teda pokračuje vianočné obdobie s rozličnými spoločenskými a rodinnými aktivitami.
Zvyky, tradície a pranostiky
V minulosti sa 26. december nazýval aj „štefanský deň“ a spájal sa so Štefanskou zábavou – po Vianociach sa organizovali tanečné večierky, divadelné predstavenia či obchôdzky po domoch, kde mladí vinšovali meniny Štefanom a boli pohostení.
Zvykom bolo, že mladí muži chodili po dedine s veršami typu: „Štefane, Štefane, čo nosíš vo džbáne?“ a dostávali od domácich drobné občerstvenie alebo víno.
Toto obdobie bolo príznačné aj pre uzatváranie pracovných pomerov služobníkov – od Štefana do Štefana trvali služby, čiže po dni menín Štefana sa mohli tieto dohody meniť.
Pranostiky:
- Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia.
- Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané.
- Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.
- Na svätého Štefana nesmie už byť barina.
- Pekná chvíľa na Štefana Kráľa sľubuje radostné oberačky.
