Sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazvaný Hromnice, ktorý sa dávnejšie slávil ako sviatok Očisťovania Panny Márie, pripadá na 2. februára a je spojený s Dňom zasväteného života.
Názov hovorí, čo sa udialo na štyridsiaty deň po Ježišovom narodení. V Evanjeliu podľa Lukáša čítame v druhej kapitole o tom, ako Jozef s Máriou prinášajú malého Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho podľa Mojžišovho zákona (Porov.: Lv 12,1-8) predstavili Pánovi a aby zároveň za neho ako prvorodeného syna priniesli obetu (Porov. Lk 2, 22-38).
Sviatok Obetovania Pána je jedným z najstarších cirkevných sviatkov. V Jeruzaleme ho zvlášť slávnostným spôsobom slávili už v 4. stor. po Kr. Vo Východnej cirkvi tento sviatok dostal názov „Hypapante“, odvedený z gréckeho slova, čo znamená stretnutie. Obetovanie Pána = Stretnutie Pána, lebo počas predstavenia Pána v chráme, stretáva sa Pán so staručkým Simeonom a prorokyňou Annou. V histórii nájdeme aj iné pomenovanie tejto udalosti, a to Očisťovanie Panny Márie. Dni očisťovania tak isto určoval Mojžišov zákon. Po narodení chlapca bola matka štyridsať dní nečistá. Prinesením obety sa stávala čistou (Porov.: Lv 12,1-8).
Ľudové zvyky a tradície na Hromnice
Pre tento sviatočný deň boli typické rôzne ľudové zvyky a tradície. Mnohé z nich sa týkali zákazov a súviseli s tým, čo nebolo dovolené. Ľudia nesmeli:
- pracovať v lese a rúbať stromy,
- prať bielizeň v potoku,
- šiť ani opravovať oblečenie.
Ďalším zaujímavým zvykom na Hromnice bolo, že gazdiné varili dlhé cestoviny. Verili, že počas roka narastú v záhrade alebo na poli vysoké rastliny. Išlo napríklad o konope alebo ľan, ktoré boli v minulosti veľmi dôležité. Používali sa na výrobu lán, sietí alebo látok, z ktorých sa šilo oblečenie, posteľná bielizeň a iné spotrebné veci do domácnosti.
Aj keď sa v súčasnosti mnohé zo spomenutých tradičných zvykov už nepraktizujú takým spôsobom ako v minulosti, Hromnice sú stále dôležitou súčasťou slovenskej kultúry.
„Hromnice – zimy polovice.” V minulosti sa Hromnice považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Na Slovensku často hovoríme, že práve v tento deň sa medvede prevracajú na druhý bok (= jedna strana tela) počas svojho zimného spánku. V USA a Kanade sa spomína v podobnom kontexte svišť, v Nemecku a Holandsku zasa jazvec a v Maďarsku podobne ako na Slovensku medveď.
Hromnice znamenali aj dôležitý deň pri predpovediach počasia a úrody (= všetko, čo sa vypestovalo v záhrade alebo na poli). Najznámejšia je charakteristika: „Na Hromnice o hodinu více” (vo význame: Na Hromnice je o hodinu viac). Už naši predkovia mali výborné pozorovacie schopnosti a zistili, že na Hromnice sa deň predlžuje. Ak sa na to pozrieme z odborného hľadiska, je to naozaj tak. Dnešný deň (2. február) je presne o hodinu dlhší v porovnaní s vianočnými dňami.
V tejto súvislosti sa často hovorilo aj o tom, že „Bača vidí radšej na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli”. Aký to má význam? Ak bolo na Hromnice príliš teplo, signalizovalo to dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. A práve naopak, čím bola na Hromnice väčšia zima, o to bola lepšia úroda a teplejšie leto.
