S príchodom Cyrila (Konštantína) a Metoda na územie Veľkej Moravy sa viaže dátum 5. júl 863. Tento rok uplynie od začiatku ich misie na území dnešného Slovenska 1163 rokov. Dátum 5. júl nie je presný, ide o symbolické určenie príchodu Cyrila a Metoda. Solúnski bratia prišli na Veľkú Moravu už na jar v roku 863. Aj pápež Pius VI. v roku 1777 nariadil, aby sa títo svätci pripomínali 14. marca.
Až v roku 1863 pápež Pius IX. dovolil presunutie tohto sviatku pre České kráľovstvo a Chorvátsko na 5. júl. Žiadosť podal olomoucký arcibiskup Fridrich Fürstenberg s argumentom, že júl sa na oslavy hodí lepšie ako daždivý marec. Piaty júl za sviatok svätých Cyrila a Metoda pre celú katolícku cirkev určil v roku 1880 pápež Lev XIII.
V rôznych podobách bola cyrilo-metodská tradícia prítomná aj v staršom období moderných dejín. O zdôrazňovanie dedičstva solúnskych bratov sa starali hlavne katolíci a gréckokatolíci.
Sporadicky sa aj konali Cyrilo-metodské oslavy na miestach spätých s veľkomoravským obdobím. Napríklad v roku 1963 na 1100. výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu na moravskom Velehrade a Devíne, alebo v júli 1968 na Devíne.
Konštantín a Metod prišli na územie dnešného Slovenska na pozvanie veľkomoravského panovníka Rastislava. Ten sa najskôr obrátil na pápeža, aby mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Keďže jeho posolstvo nenašlo u pápeža pozitívnu odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III., ktorý reagoval kladne. Na Veľkú Moravu vyslal Konštantína a Metoda, ktorí pochádzali zo Solúna. Tí na Veľkú Moravu dorazili v roku 863.
Počas svojho pôsobenia rozvíjali vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Založili cirkevné školy, pričom veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili. Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867 Veľkú Moravu opustiť.
Na spiatočnej ceste ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. Po príchode do Ríma ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady.
Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869. Krátko po jeho smrti požiadal Koceľ, slovanské knieža v Panónii, pápeža, aby sa Metod vrátil. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu a vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Prvý arcibiskup na území Veľkej Moravy, svätý Metod zomrel 6. apríla 885.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
Vierozvestcom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich meno nesú dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre, nemocnica v Bratislave, ako aj ďalšie inštitúcie.
