Veľkonočný pondelok má u Slovákov vo Vojvodine osobitné miesto. Aj dnes sa v mnohých dedinách dodržiava tradícia oblievačky, ktorá je pevnou súčasťou sviatočných veľkonočných dní. Aj keď sa niektoré detaily menia, podstata zostáva rovnaká – spoločné stretnutia, veselá atmosféra a uchovávanie zvykov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
Včas ráno chlapci navštevujú domy dievčat, nesú si vedrá s vodou alebo voňavky a vinšujú. Oblievanie má symbolizovať zdravie, plodnosť a nový začiatok. Dievčatá im za to ponúkajú vajíčka, koláče, niekde aj peniaze. V niektorých prípadoch si mladí stále dávajú záležať na krojoch, inde je to už viac v modernejšej podobe.
Oblievačka je pre komunitu dôležitá aj preto, že vytvára priestor na stretávanie, upevňovanie vzťahov a pripomína, že aj v prostredí, kde Slováci tvoria menšinu, majú svoje miesto a kultúrnu kontinuitu. V obciach ako sú Báčsky Petrovec, Kovačica, Padina, či Aradáč je bežné, že sa počas veľkonočných sviatkov stretne celá rodina, a práve oblievačka patrí medzi tie zvyky, ktoré majú stále podporu a záujem u mladších aj starších.
Aj keď sa dnes už oblieva menej „drasticky“ ako kedysi, kedy sa vylievali celé vedrá studenej vody, radosť, smiech a spoločenský rozmer sa nezmenili. A práve to robí z oblievačky viac než len folklórny výjav.
