Návštevy cintorínov, spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, charakterizujú každoročne dni na prelome októbra a novembra. Pre veriacich sú to aj dni modlitieb za duše zosnulých.
Cirkev si už tradične pripomína 1. novembra Sviatok Všetkých svätých, ktorý je prikázaným sviatkom.
Sviatok Všetkých svätých je deň, ktorý je venovaný všetkým svätým mučeníkom a v katolíckych kostoloch sa počas omší pripomínajú svätí, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista
Sviatok Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv.Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. o sto rokov neskôr rozšíril tento sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých.
Na sviatok Všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaný Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.
