Juraj Rohoň (1773 – 1831) bol evanjelický kňaz, básnik a významná osobnosť kultúrneho a literárneho života Slovákov vo Vojvodine na prelome 18. a 19. storočia. Od roku 1801 pôsobil ako kňaz v Hložanoch, kde rozvíjal duchovnú, literárnu, zberateľskú a organizačnú činnosť, čím sa zásadne zapísal do dejín slovenskej kultúry na Dolnej zemi.
Sťahovanie Slovákov do Hložian sa začalo v roku 1770, a druhý hložiansky farár Juraj Rohoň vo svojej kronike, ktorú sám začal písať, zaznamenal, že osadníci prišli do Hložian roku 1770 „o Jozefe“. Podľa jeho zápisov pochádzali z území Novohradu, Hontu, Nitry, Zvolena, Pešti a z Békešskej stolice.
Už v posledných rokoch 18. storočia sa Juraj Rohoň začal intenzívne venovať literárnej tvorbe a zberateľskej práci. V tomto období zostavil prvý zborník slovenskej vojvodinskej prózy s názvom Kratochvílne písně pre hospodársku mládež. Tento rukopis sa zachoval v pozostalosti Juraja Ribaja. Zbierka je zároveň považovaná za prvú celoslovenskú zbierku pre deti a mládež, známejšiu pod názvom Kratochvílne spevy pre mládež roľnícku.
Kňazská služba v Hložanoch
V roku 1801 bol Juraj Rohoň uvedený do kňazského úradu v Hložanoch, kde pôsobil až do svojej smrti. Okrem duchovnej služby sa venoval písaniu, zbieraniu ľudových piesní a zaznamenávaniu dejín miestnej cirkevnej obce. Jeho občasné cirkevné piesne a ďalšie spisy sa dodnes zachovali v cirkevných kronikách evanjelickej fary v Hložanoch.
Rohoňova literárna tvorba postupne presahovala lokálny rámec. Jeho báseň Chvála Slovaků bola v roku 1822 zaradená Jánom Čaplovičom do knihy Slovenské verše, čím sa Rohoň zaradil medzi rešpektovaných autorov slovenskej poézie svojej doby.
Významnú časť jeho práce tvorila aj dokumentácia ľudovej piesňovej tradície. Zo svojej rukopisnej zbierky Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách poskytol v roku 1827 Jánovi Kollárovi desať textov, ktoré Kollár zaradil do diela Národné spievanky. V tejto rukopisnej zbierke sa nachádzalo aj niekoľko pôvodných Rohoňových básní, čo potvrdzuje jeho dvojitú rolu – zberateľa i autora.
Príležitostná cirkevná pieseň z rokov 1797 a 1897.
Osobitné miesto v Rohoňovej tvorbe má pieseň R. P. 1797, spievaná pri posvätení a R. P. 1897 pri príležitosti stého výročia posvätenia kysáčskeho kostola (známa aj ako Pieseň spievaná G. G. v roku 1797 a G. G. v roku 1897). Táto pieseň bola doteraz vydaná štyrikrát – v roku 1897, neskôr bez uvedenia roku, v roku 1910 a napokon v roku 1997, čo svedčí o jej dlhodobej kultúrnej hodnote.
Spolková činnosť a Societas Slavica
V roku 1828 založil Juraj Rohoň spolu s básnikom, lingvistom a gymnaziálnym profesorom Michalom Godrom (1801 – 1874) a slavistom Pavlom Jozefom Šafárikom (1795 – 1861) čitateľskú spoločnosť Societas Slavica. Spoločnosť predstavovala významný pokus o organizovanie kultúrneho a literárneho života Slovákov, no krátko po Rohoňovej smrti v roku 1831 zanikla.
Jeho literárne dedičstvo sa do širšieho povedomia dostalo najmä v modernom období. Od roku 1993 vychádzajú jeho Zobrané spisy periodicky v jednotlivých zväzkoch. Doposiaľ vyšiel 1. diel – Chvála Slováků (1993) a 12. diel – Probuzení národu slovanského v Uhřích k srdnatému uchopení zbraní proti Francouzům spolu so spismi k sväteniu chrámov proti Francúzom v Hložanoch a Petrovci (1997).
