Jej meno je dobre známe medzi dolnozemskými Slovákmi, v krajanských kruhoch aj v odborných kultúrnych inštitúciách, doma i v zahraničí. Mgr. art. Milina Sklabinská PhD. patrí k tým osobnostiam, ktoré si so sebou nesú domov kamkoľvek idú a zároveň ho dokážu znovu a znovu vytvárať. Hoci dnes stojí na čele Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine, jej príbeh sa začal omnoho skôr. V dedinke kde sa formoval jej vzťah k jazyku, tradíciám a slovenskej kultúre.
Detstvo v Silbaši a základ identity
„V čase keď som bola ešte dieťa mal Silbaš omnoho viac obyvateľov a tým aj Slovákov. V našej slovenskej triede sme boli sedemnásti, kamarátili sme sa aj po škole, hra na ulici či bicyklovanie po dedine boli na dennom poriadku“, hovorí Milina a spomína si že dedina v tom čase žila tradíciami, ktoré boli prirodzenou súčasťou života. Mala možnosť sledovať generácie, ktorá nosili ľudový odev, dodržiavali zvyky, vedeli sa spoločne radovať aj smútiť.
„Dôležitým pilierom však bol aj cirkevný život a rodinné zázemie, ktoré spolu so slovenskou školou vytvárali pevný základ identity. Patrím ku generácii, kedy bolo dôležité kto bude v rámci konfirmácie hovoriť Životopis Ježiša Krista a ku generácii, ktorá vie, že ‘prišívačky’ na svadbe sú spôsobom ako lepšie spoznať toho chlapca, pri ktorom zabúcha srdce trochu silnejšie. Moja generácia vie ako sa oplakávalo na pohreboch, alebo ako sa ‘vózali duchny’ či ‘podvikuvalo’ pred muzikou keď sa po dedine išlo k sobášu alebo po polnoci s radostníkom“, spomína si Milina.
Osobitné miesto v jej spomienkach však patrí starej mame Márii Sklabinskej, ktorú považuje za najväčší vzor zachovávania tradícií.
„Bola pre mňa najväčším vzorom zachovávania slovenských tradícií a niekdajšieho spôsobu života a som šťastná, že bola práve mojou babkou,“ hovorí naša spolubesedníčka a dodáva že s pribúdajúcimi rokmi sa k týmto spomienkam vracia čoraz častejšie. Spomína si najmä na jej chuť a vôľu rozprávať a prenášať svoje vedomosti a videnie sveta.
„V mojom Slovenskom etnodome v Silbaši si návštevníci môžu obdivovať množstvo autentických artefaktov, od ľudových a cirkevných kalendárov, zápisov na posledných stranách Biblie, až po fotografie dokumentujúce život predkov“, hovorí Milina Sklabinská.
Môže byť človek doma na dvoch miestach?
Téma dvoch domovov sa v jej verejných vystúpeniach objavuje veľmi často. Jedným koreňom zostáva pevne zakotvená v silbašskej pôde, v prostredí dolnozemských Slovákov, druhým sa však prirodzene dotýka širšieho slovenského kultúrneho a duchovného priestoru. Práve v tomto rozpätí sa formuje jej pohľad na svet, jazyk a kultúru, ktorú si nesie ako osobnú hodnotu.
„Domov je miesto ku ktorému cítim, že patrím a ktoré tak isto patrí mne. Je to miesto, na ktoré sa chcem vrátiť keď od neho odídem, miesto ktorému rozumiem a ktoré mám potrebu zveľaďovať“, uvažuje Milina, keďže myšlienka dvoch domovov je podľa nej metaforou skúsenosti Slovákov zo Srbska, možnosti byť doma minimálne v dvoch štátoch, v dvoch jazykoch a v dvoch kultúrnych kontextoch.
Plné uvedomenie si výnimočnosti slovenskej kultúry na Dolnej zemi prišlo počas jej pôsobenia v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov.
„Pravdu povediac, naplno som si to uvedomila pri riadení Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v rokoch 2008 až 2015. Práve tam som sa snažila o prepájanie žánrov a nové prístupy, ktoré vytvárali originálne kultúrne nadstavby“, medzitým podstata výnimočnosti podľa nej spočíva inde.
„Samotná výnimočnosť kultúry Dolnej zeme spočíva vo fenoméne obstátia a rozvoja mimo materskej krajiny takmer tri storočia. Nie je to fantastické? To je priam neskutočné“, hovorí Milina a preto považuje šírenie informácií o tomto fenoméne za svoju osobnú misiu.
Inštitúcie, skúsenosti a ľudia
Ešte pred pôsobením v Ústave pre kultúru jej skúsenosti z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny poskytli prehľad o slovenskom prostredí v Srbsku, o právach menšín aj o postavení Slovákov v krajine.
„Uvedomila som si, že Slováci majú na úrovni Srbska výnimočné miesto a že stereotypy o nás sú veľmi pozitívne. Ako riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov som sa naučila budovať inštitúciu a vytvárať priestor pre ľudí. Najviac som hrdá na to, že som mala príležitosť vytvárať pre ľudí priestor, aby sa prejavili v tom, v čom sú najlepší“, zdôrazňuje Milina Sklabinská a dodáva že osobitnú úctu venuje osobnostiam, od ktorých sa učila, Igorovi Furdíkovi a Jánovi Varšovi
Následne sa jej profesijná cesta rozšírila aj na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde desať rokov koordinovala projekty zamerané na ochranu a propagáciu slovenskej kultúry mimo Slovenska. Táto práca jej umožnila spoznať nespočetné množstvo Slovákov po celom svete, od tradičných komunít po novú diaspóru, a naučila ju, že v ochrane identity je rozhodujúca najmä osobná angažovanosť a obetavosť.
Nová etapa z ÚSŽZ do Krajanského múzea Matice slovenskej
Po desaťročnom pôsobení na ÚSŽZ nastala pre Milinu chvíľa rozhodnutia o ďalšom kroku v profesijnej dráhe.
„Bola som snáď najšťastnejším človekom na svete, keď mi pán bývalý predseda Miloš Koterec navrhol viesť oddelenie, v ktorom som dovtedy pracovala. Žiaľ, jeho odchodom sa však moja pozícia neudržala a ocitla som sa v situácii bežného referenta, hoci som mala veľa plánov a ambícií. Rozhodnutie prijať pozíciu riaditeľky Krajanského múzea Matice slovenskej prišlo prirodzene„, vysvetľuje Sklabinská.
„Pochopila som, že potrebujem priestor na realizáciu krajanských projektov, ktoré ešte mám v pláne. Ponuka nastúpiť do múzea bola na stole dlhšie a prijala som ju s pokorou a veľkou úctou, ktorú k tejto inštitúcii prechovávam. Už dlhé roky spolupracujem s Maticou slovenskou, tlmočila som na Kongrese matíc a inštitúcií slovanských národov a prekladala texty do Slovanského obzoru. Dnes toto miesto chápem ako výzvu a príležitosť realizovať rad prospešných projektov pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pevne verím, že sa mi v tom bude dariť“, dodáva Milina.
K zachovaniu kultúry môže prispieť každý jednotlivec
Milina Sklabinská verí, že ochrana a zveľaďovanie slovenskej kultúry v zahraničí začína pri jednotlivcovi. Každý jeden by mal robiť to, čo ho baví a v čom má talent, lebo základom všetkého je cítiť sa dobre, pohodlne a úspešne v tom, čo robíme.
„Niekto je výnimočný tým, že robí dobošky a „petrovskô koláča„, iný zasa vie robiť našu známu značku – klobásu a zabíjačkové pochutiny, máme mnoho poľnohospodárov, ktorí vedia vypestovať výborné produkty, gazdiniek, ktoré robia zázračné ručné práce, niekto ovláda tradičné remeslá, ďalší je zasa hudobne nadaní, niekto si urobí slovenskú ľudovú zbierku a zachová dom po starých rodičoch tak ako ja… Slovom, myslím si, že ako komunita máme mnoho talentovaných ľudí, ktorí by mali využiť svoj potenciál práve v prospech ochrany kultúry, ktorú nám odovzdali naši predkovia“, hovorí Milina.
Slovenský etnodom a návrat ku koreňom
Keď hovoríme o Miline Sklabinskej, nemožno vynechať jej Slovenský etnodom v Silbaši. Je to miesto, ktoré je zároveň jej osobným a celoživotným projektom.
„Rozhodnutie prišlo v čase, keď som sa stala majiteľkou rodinného domu a uvedomila som si zodpovednosť za jeho starostlivosť. Predať ho neprichádzalo do úvahy a nechať ho tak chátrať to už vôbec nie. Do jeho úpravy som sa pustila iba intuitívne, z potreby zachovať spomienku na mojich starých rodičov a vytvoriť priestor, v ktorom sa budem cítiť príjemne“, vysvetľuje Milina.
Návštevníci domu môžu obdivovať množstvo autentických artefaktov, od ľudových a cirkevných kalendárov, zápisov na posledných stranách Biblie, až po fotografie dokumentujúce život predkov. „Najvzácnejší je pre mňa ten pocit, že dom má fantastickú atmosféru a že zachováva spomienku na mojich predkov a na Silbaš aký bol pred sto rokmi“, hovorí Sklabinská.
Okrem vizuálneho zážitku Milina verí, že návšteva domu môže inšpirovať ľudí k väčšej starostlivosti o kultúrne pamiatky a dedičstvo.
„Prajem si, aby rôzne cieľové skupiny, ktorých táto moja práca osloví odchádzali s pocitom, že každý z nás má silu zveľadiť prostredie v ktorom žije, chce to iba túžbu a silnú vieru, že každá poctivá robota sa stokrát odplatí tými najrozličnejšími a často nečakanými spôsobmi„, uzatvára rozprávku Milina Sklabinská.
