Dňa 15. januára 1845 uhorský kráľ Ferdinand V. povolil Ľudovítovi Štúrovi vydávanie slovenských politických novín, a tak 1. augusta 1845 vyšlo prvé číslo novín písaných uzákonenou štúrovskou slovenčinou s názvom Slovenskje národňje novini, uvádza Hlas ľudu.
Slovenskje národňje novini (Slovenské národné noviny – SNN) boli prvými politickými novinami Slovákov. Ich vydavateľom a zodpovedným redaktorom bol Ľudovít Štúr. Mali pokrokové protifeudálne zameranie a stali sa tlmočníkom štúrovského národno-zjednocovacieho programu.
Slovenskje národňje novini vychádzali dvakrát do týždňa (utorok a piatok) na štyroch stranách. Mali literárnu prílohu Orol tatránski. Okrem úvodníkov, ktoré väčšinou písal Štúr, mala najväčší význam rubrika Denník domácí, ktorá bola zostavená z listov dopisovateľov a z úradných a poloúradných správ stoličných zborov. Noviny preberali aj články z iných periodík, uverejňovali ich v rubrike Denník zahraničný. V roku 1847 sa v SNN začali objavovať hospodárske správy v rubrike Rozličnosti. Ku koncu ich vydávania v roku 1948 sa v novinách objavil Listár, ktorý bol určený na odkazy redakcie prispievateľom.
Redakciu SNN tvorili Peter Kellner-Hostinský, Bohuslav Nosák, Móric Jurecký a občas ako študenti vypomáhali Viliam Pauliny-Tóth a Ján Kučera. Neskôr sa k nim pridali Ľudovít Dohnány a Štúrovi súrodenci brat Ján a sestra Karolína.
Slovenskje národňje novini boli na svoju dobu dobre redigované. Mali vysokú obsahovú i grafickú úroveň. Pomocou dopisovateľov udržiavali úzky kontakt takmer so všetkými slovenskými krajmi. Mali veľký počet prispievateľov. Propagovali spisovnú slovenčinu, literatúru a publicistiku. Mali dobré vnútropolitické spravodajstvo, rýchlo a živo reagovali na problémy, pohotovo prinášali najvýznamnejšie správy. Pre svoju vysokú novinársku úroveň sa stali vzorom pre redigovanie slovenských novín aj v neskoršom období.
Slovenskje národňje novini prestali vychádzať 9. júna 1848.
