Silvester v minulosti a dnes – Pomaly miznú ohňostroje a prečo by sa na Nový rok nemala jesť hydina?

Silvestrovské oslavy majú svoje korene už v antických tradíciách. Staroveké civilizácie, ako boli Babylončania a Rimania, oslavovali príchod nového roku rituálmi a obradmi, ktoré mali zabezpečiť úspech a šťastie. Niektoré z nich si osvojilo a prispôsobilo kresťanstvo, a tak postupne vznikli silvestrovské oslavy.

Silvestrovské oslavy nepripomínajú len príchod nového roka. Sú doslova aj oslavou odkazu Svätého Silvestra I, prvého pápeža po uznaní kresťanstva, ktorý zomrel 31. decembra 335. Preto sa v posledný deň roka slávi jeho spomienka a jeho meno sa dostalo aj do kalendára.

Smeti sa nevynášali

Naši predkovia oslavovali prelom rokov – svätého Silvestra menej bujaro, ako my v súčasnosti. Čistili svojej domovy a starali sa o hospodárstvo. Všetko požičané sa zvyklo vrátiť, urovnávali sa finančné dlhy. Dôraz sa kládol na prežívanie prvého dňa roka. Doteraz vravíme – „Ako na Nový rok, tak po celý rok.”

Na Silvestra sa ľudia sa prezliekali do čistého, a tak sa symbolicky zbavovali starého roka a vítali nový čistý a lepší. Smeti sa nevynášali a všetko sa pozametalo do kútov, aby sa šťastie nevyhodilo von a aby nikto nezomrel. Pranie a sušenie bielizne bolo tiež zakázané, aby sa predišlo úmrtiam.

Hydina by sa nemala jesť

Silvestrovská kuchyňa bola aj v minulosti slávnostná, ako tá vianočná, no na Silvestra sa už mohlo konzumovať mäso. Tradičné je dodnes jedenie šošovice a maku, ktoré vraj prinesie peniaze a tiež bravčového mäsa, ktoré zas údajne nosí šťastie a aj bohatstvo. Motív prasiatka bol a stále je obľúbeným symbolom šťastia.

Aby šťastie a bohatstvo neuleteli, nemá sa jesť hydina. Mnohé z týchto zvykov dodržiavame aj dnes. No naše kuchyne už obohatilo obrovské množstvo nových výrobkov, jedál, exotické ovocie, množstvo zeleniny či nápojov, o ktorých naši predkovia ani len netušili.

Súčasné oslavy Silvestra sú pestré a každý ich môže oslavovať podľa vlastnej chuti. Veľmi často k nim patrí dobré jedlo, zábava s priateľmi a rodinou a polnočný prípitok. Veľkolepé ohňostroje pre ochranu zvierat a aj ovzdušia pomaly miznú. Mestá ich však nahrádzajú svetelno-hudobnými šou a iným programom.

Pohľad do minulosti

Silvester je sviatok začiatku Nového roka. Podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 31. decembra. Teda v noci z 31. decembra na 1. januára svet oslavuje koniec starého a začiatok nového roka. Vo všetkých kultúrach, ktoré používajú ročné kalendáre, sa príchod nového roka oslavuje ako sviatok zmeny obdobia – odchod starého a začiatok nového obdobia. 1. január, deň, keď sa začína nový kalendárny rok, však nebol vždy stály a mnohé kultúry zaznamenali posun na jar alebo dokonca na jeseň.

V starovekom Egypte bol prvým dňom roka, ktorý padol v deň prepustenia Sothis (hviezdy Sírius), a oslavovali sa slávnosti na počesť bohyne Isis; pre Babylončanov, Peržanov a Číňanov, ktorí počítali posun roku jarnými rovnodennosťami, bol Nový rok sviatkom omladeného jarného slnka. Začiatkom roka bol s Grékmi aj slnečný pohyb (v Attike s letom, v Eolii so zimným slnovratom a v Sparte s jesennou rovnodennosťou); Židia Nový rok, nazývaný Roš hašana, oslavovali 1. a 2. dňa židovského siedmeho mesiaca (tišri); byzantský Nový rok sa oslavoval 1. septembra, tento dátum sa zachováva podnes ako začiatok cirkevného alebo liturgického roka; v byzantskom obrade 1. január podľa juliánskeho kalendára, ktorý používajú niektoré pravoslávne a východné katolícke cirkvi (t. j. katolíci východného obradu, napr. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, cirkvi, ktoré nepodliehajú kódexu kánonického práva latinskej cirkvi, ale sa riadia vlastným kánonickým právom), pripadá na 14. januára.

V starom Ríme sa príchod nového roka prvýkrát oslavoval 1. marca, niekedy okolo jarnej rovnodennosti, pretože sa vtedy príroda prebudila a dlhé noci ustúpili, kým krátke dni boli čoraz dlhšie. Od roku 153 pred Kristom starí Rimania oslávili Nový rok ako symbol začiatku nového života a nových nádejí do budúcnosti a tento význam sa zachoval dodnes.

Kresťanstvo sa dlho vyhýbalo oslave Nového roka. Až od 12. storočia cirkev prijíma 1. január za začiatok slnečného roka – v kultúrnom dedičstve románskych a germánskych národov je založená na starodávnej tradícii, novoročné zvyky slovanských národov sú spravidla novšie a predstavujú zmes cudzích vplyvov so zvyškami kultúry novonarodeného Slnka („mladé leto“). Konečne, silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roka, ktoré sa konajú podľa gregoriánskeho kalendára 31. decembra, na Silvestra (nazvané podľa pápeža Silvestra I.), ktorý bol vyhlásený za svätého 31. decembra r. 335. Jeho tuzemské pozostatky sú uschované v Kostole sv. Silvestra v Ríme. Za Silvestrovho pontifikátu rímsky cisár Konštantín I. Veľký uzákonil Milánsky edikt (v r. 313 n. l.), v ktorom vyhlásil, že kresťanstvo sa stalo slobodným náboženstvom a môže rozhodovať, aj keď ide o osvojenie sviatku Nového roku.

Predsa hádam najdôležitejšia otázka, kedy sa začne budúci rok, však dodnes nie je vyriešená na svetovej úrovni.

V dejinách ľudstva po stáročia proti sebe „bojujú“ rozum a cit. Je dôležité, aby sme ponechali starosti v starom roku a pozreli sa do budúcna. Aby sme do nového roku vstúpili s novým potešením a nádejou, s nadchnutím a novou energiou. Aby sme najkrajšie priania poslali svojim najbližším, ľuďom dobrej vôle.