V krajinách, kde majú Slováci status národnostnej menšiny, sa slovenčina môže využívať v úradnom styku aj ako vyučovací jazyk. V praxi krajania využívajú tieto možnosti najmä v Srbsku.
„Štatút národnostnej menšiny majú Slováci v nasledovných krajinách: Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Srbsko a Ukrajina,„ uviedli pre TASR z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. S výnimkou Slovinska a Českej republiky v týchto krajinách existuje aj nejaká forma výučby slovenského jazyka na školách.
V Česku školy s výučbou slovenského jazyka chýbajú najmä pre nezáujem rodičov. „Čeština a slovenčina sa im zdajú príliš podobné,“ vysvetlil pre TASR Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Posledná slovenská základná škola v Česku zanikla v roku 2000 v Karvinej.
Vo väčšine krajín majú Slováci možnosť absolvovať niekoľko hodín slovenčiny alebo predmetov v slovenskom jazyku týždenne. V niektorých regiónoch Srbska môžu žiaci dokonca získať úplné základné aj stredné vzdelanie v slovenčine. Podľa štatistík úradu slovenský jazyk študuje nejakou formou okolo 7000 detí, takmer polovica z nich v Srbsku.
Slovenská republika na vzdelávanie Slovákov v krajinách, kde sú národnostnou menšinou, minula v roku 2017 takmer 150 tisíc eur. Najviac, 63 tisíc, smerovalo do Srbska. Slovensko okrem vzdelávania finančne podporuje aj kultúru a médiá krajanov. Svetové združenie Slovákov v zahraničí však dlhodobo konštatuje, že celkový objem podpory je nedostatočný.
[wonderplugin_slider id=13]
„Slovenská republika má špecifický záväzok voči ľuďom, ktorí sa ocitli v zahraničí nedobrovoľne, ako veľká časť Slovákov v Česku, Poľsku, na Ukrajine a v zásade aj na tej Dolnej zemi (Srbsku),“ pripomína Skalský.
Tradičné menšiny podľa Skalského trápi najmä „hromadný odchod mladej generácie zo Srbska či Rumunska na Slovensko“ a „klesajúci počet detí“. Ako dôvod uvádza ekonomickú situáciu.
Српски језик 
Slovenčina 
