Počas zimných mesiacov, po sviatku Troch kráľov sa kedysi začínalo obdobie fašiangov. Bol to čas, keď sa ešte nešetrilo jedlom ani veselím, keď sa tancovalo, spievalo, pracovalo a stretávalo. Od 6. januára až do Popolcovej stredy, po ktorej nasledoval štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, vládlo obdobie priadok, plesov zabíjačiek a svadieb.
No fašiangy nie sú späté iba so zábavami. Boli to predovšetkým dlhé zimné večery práce, ktoré dnes už poznáme len z rozprávania. Ženy priadli konope, tkali plátno, uteráky či handrové koberce, vyšívali a pripravovali výbavy pre dievčatá. Popri tom sa lúpali orechy, mrtila kukurica, opravovalo sa staré oblečenie, plietli sa košíky a vyrábali metly.
Popolcová streda (Popolec, Škaredá streda, Krivá streda) je dňom, ktorým sa začína veľkonočný pôst. Je pohyblivým sviatkom, ktorý sa ráta podľa lunárneho kalendára. Pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou a nasleduje po fašiangoch. Tvorí prechod medzi fašiangovým a pôstnym obdobím a je prvým pôstnym dňom.
Dôležitou súčasťou fašiangov bolo však aj páračkové obdobie, keď sa z husacieho peria odstraňovali tvrdé zvyšky, aby periny zostali mäkké. Z väčších pier sa vyrábali masteničky , ktoré sa v mnohých domácnostiach používajú dodnes.
Týchto prác sa zúčastňovali rodiny, susedia, príbuzní ktorí si navzájom pomáhali a tak prácu menili na spoločenskú udalosť. Rozprávali sa príbehy, čítalo sa, klebetilo, spievalo a, samozrejme, dobre sa jedlo a pilo. Mládenci chodili po dedine a zbierali potraviny, ktoré potom dievčatá pripravili ako pohostenie na večerné stretnutia.
Dievčenské priadky sa často konali v jednom prenajatom dome, kam mohli zavítať aj mládenci. Dedina sa stretávala každý večer okrem sobôt a nedieľ, ktoré mali svoj vlastný poriadok. Sobota patrila očiste a kúpeľu.
Spoločenský život, ktorý sa začínal už na jeseň, vrcholil práve počas fašiangov. Ich vyvrcholením bola posledná utorková noc pred Popolcovou stredou. Vtedy sa konala veľká veselica, pri ktorej sa tancovalo až do polnoci. Dôležitým momentom bolo aj „pochovávanie basy“ ktoré paroduje skutočný pohreb. Keď je basa pochovaná, začína pôst. Od toho okamihu nastával čas stíšenia, pôstu a príprav na Veľkú noc.
Pre mnohých z nás sú fašiangy spojené aj s vlastnými spomienkami. S dobou, keď nebola televízia samozrejmosťou a ľudia si boli navzájom bližší.
