Katarínske meniny sa tradične spájajú s koncom novembra. Meno Katarína pochádza z gréckeho slova katharos, čo znamená „čistý, mravný“. Žena s týmto menom býva v ľudovom vnímaní vnímaná ako silná, charizmatická, možno aj nezávislá osobnosť.
Dňa 25. novembra si cirkev pripomína svätú Katarínu Alexandrijskú, ktorá podľa legendy žila v 3.–4. storočí v Alexandrii. Bola krásna, múdra a vzdelaná žena, ktorá prijala kresťanskú vieru a otvorene sa postavila proti pohanskému cisárovi Maxentiovi. Ten sa ju pokúsil prinútiť, aby sa viery vzdala, no neúspešne, dokonca svojou múdrosťou presvedčila na kresťanstvo päťdesiat filozofov.
Cisár ju dal umučiť štyrmi ostnatými kolesami, ktoré sa však podľa legendy na jej modlitbu rozpadli, preto je koleso hlavným symbolom sv. Kataríny. Neskôr bola sťatá mečom a z jej rán malo tiecť mlieko namiesto krvi. Je patrónkou univerzít, filozofov, ošetrovateliek, mladých dievčat a všetkých povolaní, pri ktorých má význam koleso, mlynárov, tkáčov či lodníkov.
Niektorí historici sa domnievajú, že legenda o sv. Kataríne vychádza zo života Hypatie, filozofky z Alexandrie, ktorá zomrela mučeníckou smrťou, no s vymenenými úlohami kresťanov a pohanov.
Tradície a zvyky
Pri mene Katarína sa v slovenskej ľudovej kultúre viažu niektoré zvyky:
S príchodom dňa Kataríny sa tradične začínalo „zimné obdobie“, pastieri prestali pásť, ukončilo sa jesenné zberanie, začínala sa príprava na zimný pokoj. Na tento deň sa niekedy organizovali tanečné zábavy, a po Kataríne sa očakávalo, že sa už nevykonávajú veľké práce, keďže po nej nasleduje adventné obdobie ticha a pôstu.
V slovenskom folklóre existuje viacero pranostík viazaných na Katarínu:
- „Katarína na ľade, Vianoce na blate.“ – znamená, že ak je na deň Kataríny mráz alebo ľad, potom Vianoce budú skôr „na blate“ (t. j. teplejšie, menej snehu).
- „Katarína na blate, Vianoce na ľade.“ – ak je na Katarínu teplejšie, môže byť zima výraznejšia neskôr.
- „Na svätú Katarínu, schováme sa pod perinu.“ – poukazuje na to, že ide už o chladnejšie dni.
V niektorých regiónoch sa verilo, že na Katarínu by ako prvá do domu nemala prísť žena, aby sa v domácnosti nerozbíjal riad. Chlapci preto chodili po dedine „s oceľou“ a vinšovali: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili.“ Inde zasa zo žartu rozbíjali Katarínam starý riad.
Keďže sv. Katarína bola mučená na kolese, nesmelo sa pracovať s ničím, čo malo kolesá, nemlelo sa v mlynoch, nepriadlo na kolovrátkoch ani sa nešilo. Na Slovensku na Orave sa zachovali veselé zvyky, keď chlapci v noci prenášali dievčatám náradie, brány či vozy, aby ich ráno hľadali, čo často vyústilo do hlučnej dedinskej zábavy.
Katarínske zábavy
S Katarínou boli spojené aj posledné tancovačky pred adventom, tzv. katarínske zábavy. Platilo počas nich „ženské právo“. Ženy si vyberali tanečníkov, platili muzikantov a starali sa o občerstvenie. O polnoci nasledovala „pánska volenka“. Bola to symbolická výmena rolí a zábavy sa často pretiahli až do rána.
Katarína vo svete
Svätú Katarínu si uctievajú v mnohých krajinách. Vo Veľkej Británii sa jej deň spája s remeslami, čipkármi a starými dievkami, pečú sa tam tradičné „Cattern cakes“, koláčiky so škoricou a rascou. Kult svätice bol rozšírený aj vo Francúzsku, Kanade či USA.
Na Slovensku jej meno nesie viacero kostolov a najznámejší je kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej (Katarínka) pri Naháči, ktorý dal v roku 1618 postaviť gróf Krištof Erdődy.
