Deň Ondreja je ďalším významným stridžím dňom. Už v jeho predvečer sa preventívne jedla bohatá dávka cesnaku a kreslili sa kríže na dvere, vykonávali sa zvyky a obrady charakteristické pre zimný ročný cyklus: konzumácia určitých druhov potravín, vinšovanie, obchôdzky, ľúbostné čary, zákaz určitých prác, pranostiky.
Ondrejov sviatok pripadá na 30. novembra. V kostoloch sa slávi jeho pamiatka, ktorou sa začínal nový cirkevný rok. Tento dátum väčšinou zaraďujeme aj do obdobia adventu, no niekedy sa stáva, že advent začína až po 30. novembri.
Meno Ondrej pochádza z gréckeho Andreas a znamená statočný alebo mužný. Sv. Ondrej je často vzývaný na pomoc proti dne, zároveň je patrónom neviest, rybárov, baníkov a mäsiarov. Rovnako je tiež patrónom aj krajín ako je Rusko (uhlopriečne položený tmavomodrý ondrejský kríž na bielom podklade je dodnes vlajkou vojenského námorníctva Ruskej federácie), Grécko, Talianska (najmä jeho regiónov Sicílie, Neapola, Brescie, Amalfi, Mantovy) a Škótska.
Zvyky na Ondreja
Podľa pranostík sa v tento deň dalo predpovedať nielen počasie na celú zimu, ale aj hojnosť úrody do ďalších sezón. Vraj „Sneh, ktorý napadne na Ondreja, dlho leží, len na Gregora (12. marca) do potoka beží.“ Prípadne “Ondrejský sneh zje ražný chlieb.”
Po vinši väčšinou chlapec obdaroval gazdinú jedným z prútov a ona zaň mu vyplatila drobný peniaz (v medzivojnovom období sa dávala koruna). Tento prút sa odkladal a na jar sa ním vyháňal dobytok a ovce na prvú pastvu. Pastiera ponúkli aj pálenkou, mal pripravený bochník chleba, za slamienku obilia, kus slaniny a šošovicu, prípadne fazuľu.
Ondrejská noc bola považovaná za magickú. Keďže šlo o ďalší stridží deň, v nočnej temnote sa prebúdzali rôzne strašidlá a démoni. Preto sa vykonávali rôzne ochranné obrady a rituály,mnohé sa pomerne výrazne orientovali k blížiacemu sa slnovratu. Všetky vonkajšie práce museli skončiť už pred súmrakom, inak by hospodárstvo navštívili zlovestní čerti a čarodejnice. Keďže je sviatok sv. Ondreja považovaný za jeden z najdôležitejších vešteckých dní, tradovalo sa, že čo sa človeku počas ondrejskej noci sníva, to sa mu aj splní.
V niektorých oblastiach bývalo zvykom, že na Ondreja chodievali mladé dievčatá siať konope na hnoj, pričom potichu odriekali: “Ondreju, Ondreju, konope ti sejú, daj nám, Bože, znať, či nás budú brať.”
Na deň sv. Ondreja mali ženy zakázané priasť (ovce by dostali motolicu, alebo by sa vlk „zamotal“ medzi ovce), nemohli navštevovať susedov v ranných hodinách a nemohli ani pracovať v hore. V takom Turci sa báli aj muži ísť do hory, verili, že by ich strom privalil. Z domu, kde bol Ondrej, nechceli ani nič požičať, vraj by ich postihla škoda na majetku.
História a legendy o svätom Ondrejovi
Podľa jednej legendy v roku 832 bojovala škótska armáda vedená kráľom Angusom proti armáde Northumbrie, vedenej kráľom Althestanom. Angus sa modlil o pomoc k sv. Ondrejovi a na znak jeho ochrany sa na oblohe zjavil jasný biely mrak v tvare sväto-ondrejského kríža. Škóti bitku vyhrali a ondrejský kríž sa tak stal ich symbolom. Neskôr sa tento kríž dostal aj na vlajku Veľkej Británie.
Sv. Ondrej je spomenutý už v evanjeliách, ktoré sa o ňom zmieňujú ako o prvom povolanom apoštolovi samotným Ježišom Kristom, no spomínajú ho aj v súvislosti so zázračným nasýtením 5 tisíc ľudí. Viac informácií o jeho živote ale nachádzame v apokryfnej knihe Skutky Ondrejove (z 3. stor.), či kapitolách už spomínanej Zlatej knihy od Jakuba de Voragine.
Ondrej bol, rovnako ako jeho mladší brat Peter Šimon, rybárom a pochádzal z galilejskej Betsaidy. Ako pomerne mladý vraj podľahol učeniu Jána Krstiteľa a neskôr aj samotného Ježiša Krista. Ježiš ich spolu s bratom zastihol na Genazaretskom jazere a povolal ich k sebe s tým, že z nich urobí „rybárov ľudí“.
Podľa legiend Ondrejovi pripisujú aj nejaké to zázračné vyliečenie, vraj dokázal uzdravovať fyzicky aj duševne chorých. Po smrti Krista sa začal venoval misijnej činnosti a putoval postupne cez Bitýniu (Malá Ázia), južné Rusko (Skýtske kmene. Na príkaz anjela sa vraj vybral do Murgundie zachrániť uväzneného a oslepeného apoštola Matúša) a Trákiu (dnešné Bulharsko a Rumunsko) až do Grécka, kde dosiahol svoje najväčšie apoštolské úspechy a konal zázraky. Kvapkami vody zachránil chlapca z horiaceho domu. V Nicei vyhnal sedem diablov v podobe psov, tí ale v inom meste zabili chlapca, ktorého vzkriesil modlitbou. Pre horlivé kresťanské presvedčenie a obracanie pohanov na pravú vieru, visel jeho život často na vlásku.
