Biela sobota je dôležitý deň v kresťanskom kalendári, ktorý sa slávi počas Veľkonočného týždňa. Pripomína deň, keď bolo telo Ježiša Krista uložené v hrobe po jeho ukrižovaní na Veľký piatok.
Biela sobota alebo Veľká sobota alebo Svätá a veľká sobota alebo Svätá sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou. Večer alebo v noci sa slávi Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (Veľkonočná vigília). Názov Biela sobota deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Svätá sobota
Pre niektorých sa zdá, že v tento deň sa vlastne nič nedeje. Ježiš zomrel a je pochovaný. Žiadna sláva! Mnohí odporcovia si vydýchli a pomysleli: „Konečne! Už je pokoj!“
Ale pod rúškom tejto udalosti sa práve dnes uskutočňuje čosi mimoriadne, kľúčové a rozhodujúce pre spásu človeka. Ježiš vstupuje do temna – do hĺbky najväčšieho zla, aby tak porazil diabla, hriech a smrť v ich najhlbšej podstate. Vstupuje tam, lebo zvestuje evanjelium ako Víťaz nad všetkým (cf. 1Pt 4, 6).
Výsledkom Božieho diela v dnešný deň bude veľkonočné triumfálne nedeľné ráno.
V evanjelických kostoloch sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň a večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého.
Ľudové zvyky a tradície
Dnešný deň slúži ako príprava na najvýznamnejší kresťanský sviatok – Veľkonočnú nedeľu. Biela sobota nadväzuje na predchádzajúce dva dni, no už počas nej sa v domácnostiach šírila vôňa mäsa a údenín, ktoré ženy chystali na sviatočný stôl. Tento deň bol zároveň považovaný za priaznivý na sadenie a siatie. V domácnostiach prevládala atmosféra príprav jedál, pričom na niektorých miestach mali ženy vo zvyku v ovocných sadoch jemne triasť stromami, aby ich symbolicky „prebudili“.
