V tento deň bol ukrižovaný Ježiš Kristus a keďže Veľký piatok je najväčším veľkonočným sviatkom pre evanjelikov, držia ten najprísnejší pôst. Jesť teda môžu len chlieb a piť vodu.
Veľký piatok je dňom Kristovho umučenia. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Ježiš Kristus dokončil dielo vykúpenia sveta. U rímskokatolíkov je to jediný deň v roku, keď sa neslúži svätá omša, ale iba liturgia slova s ďalšími typickými obradmi, ako je odhalenie kríža a poklona krížu.
Veľkopiatočný pôst je u evanjelikov čiastočný – nejedáva sa mäso, alebo sa je iba chlieb a voda, kým u katolíkov prísny – dospelí veriaci sa môžu najesť len raz za deň.
Ľudia verili, že sa na Veľký piatok schádzajú strigy na krížnych cestách, kde mútia maslo a tancujú. Keď podľa nej ľudia precedili mlieko cez venček zo šípok a mútili ho, striga prišla. Na Veľký piatok sa nesmelo hýbať zemou, sadiť, kopať a zatĺkať koly do zeme, pričom zakázané boli všetky práce.
V tradičnej kultúre sa Veľká noc spája s príchodom jari a mnohé zvyky ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín prevzalo aj kresťanstvo. Voda, oheň, zeleň i vajíčka sú podľa Babčákovej prastarými symbolmi jari, znovuzrodenia, návratu života po zime, ktorá prinášala hlad, choroby a smrť. „Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl,“ uviedla etnologička.
Po Veľkom piatku nasleduje Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok.
