Príslušníci všetkých troch kresťanských cirkví – protestantskej, pravoslávnej, a rímskokatolíckej si dnes pripomínajú Veľký piatok, deň, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný na kríži na Golgote.
Keďže ide o deň veľkého smútku, veriaci ho slávia prísnym pôstom, zdržanlivosťou od radovánok a osláv. Podľa ľudovej tradície sa v tento deň nerobia žiadne práce ani na poli, ani v domácnosti.
Tento rok všetci kresťania slávia Veľkú noc v nedeľu 20. apríla. Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom, ktorým si veriaci pripomínajú najdôležitejšiu udalosť kresťanstva – vzkriesenie Ježiša Krista, ako o tom svedčia evanjeliá.
Veľká noc pripadá vždy na prvú nedeľu po splne Mesiaca po jarnej rovnodennosti, a preto nemá pevný dátum. Podľa juliánskeho kalendára môže pripadnúť od 22. marca do 25. apríla (podľa gregoriánskeho kalendára od 4. apríla do 8. mája). Predchádza jej Veľký pôst trvajúci sedem týždňov.
Veľká noc a ľudová tradícia
Farbenie vajíčok je jedným z najvýraznejších symbolov tohto sviatku a jeho význam zosilňuje aj skutočnosť, že vajíčko sa tradične považovalo za zdroj života.
Vajíčka sa zvyčajne farbia na Veľký štvrtok a Veľký piatok. Podľa ľudovej tradície to mali vykonávať iba určené osoby, a to podľa prísnych pravidiel.
Hoci sa používali rôzne farby, červená bola považovaná za jedinú povinnú, v niektorých oblastiach Srbska dokonca za jedinú prípustnú. Tradícia hovorí, že jeden z vojakov, ktorý strážil ukrižovaného Krista, povedal, že Kristus vstane z mŕtvych vtedy, keď upečené kura ožije a znesie červené vajce.
A práve podľa tejto legendy vznikol zvyk farbenia vajec na červeno.
